obec Žilina, okres Žilina, Žilinský kraj
Na mieste dnešného parku až do polovice tridsiatych rokov 20. storočia sa rozprestierali rozbahnené lúky pri často sa vylievajúcom neregulovanom potoku Všivák. Priestor mal pôvodne názov Svinské pažite, pretože sa na nich v minulosti pásli ošípané. Mesto v roku 1935 pristúpilo k úpravám tohto terénu, avšak k väčším prácam došlo až v roku 1939, keď sa mesto rozhodlo vybudovať nové parky a sady na svojom území. Dovtedy existoval na území vtedajšieho mesta len dnešný Sad SNP a menší park pri železničnej stanici. Novými parkami sa stali dnešný Park na Studničkách, Park pri evanjelickom kostole, Park športu pred futbalovým štadiónom, Park na dnešnom Mariánskom námestí s fontánou a Park Ľudovíta Štúra, ktorý mal pôvodne názov Sad slovenskej slobody. Pre tento sad dalo mesto vypracovať plán už v roku 1935. Vypracoval ho jeden z najlepších vtedajších záhradných architektov Československa Jozef Kumpán (1885 - 1961). Jeho plán sa však v plnej miere nerealizoval a navyše vznikla pomerne veľká časová medzera, kým došlo k výstavbe parku. [1]
V roku 1939 mesto prijalo nového vedúceho záhradníka Jozefa Červinku, ktorý predtým od roku 1932 vybudoval parky v kúpeľoch v Rajeckých Tepliciach. Mestské záhradníctvo, ktoré začalo pracovať pod jeho vedením, existovalo už od začiatku 20. storočia, najprv v priestoroch mestského majera - na dnešnej Bernolákovej ulici, kde sa v súčasnosti nachádza obchodný dom Aupark. V dvadsiatych rokoch 20. storočia prešlo mestské záhradníctvo do blízkosti dnešného parku na Tajovského ulici, kde boli vybudované skleníky a obytný dom záhradníctva, kde sa i Červinka s rodinou ubytoval. Nový park s rozlohou 39,1 ha bol následne pod vedením Červinku vybudovaný spolu i s reštauráciou Kamélia, podľa mena manželky vtedajšieho starostu mesta Vojtecha Tvrdého. Park sa začal budovať v roku 1940 a dokončil v roku 1941.Červinka spolu s desiatimi spolupracovníkmi a ďalšími pracovníkmi mesta zmenili zanedbaný priestor, kde sa nachádzalo smetisko, močiare a voľne tiekol neregulovaný potok Všivák na park. Potok Všivák mesto dalo vyregulovať v podstate do dnešnej podoby nákladom vyše 600 000 korún slovenských. Vyviezlo sa odtiaľ niekoľko tisíc vozov zeminy, so zemou sa zrovnal menší kopec a zem sa následne splanírovala, čím vznikla podoba dnešného parku. V parku bolo vysadených 25 000 kvetov, rôzne stromy a kríky. Park a reštaurácia Kamélia boli slávnostne otvorené v roku 1941 za prítomnosti vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisu. [2]
Jozef Červinka (1904 - 1945), hlavný tvorca parku, bol zastrelený v januári 1945 fašistickými nemeckými vojakmi. Na jeho počesť v roku 1945 bola reštaurácia Kamélia pomenovaná jeho menom na Červinkov, podobne ako aj park. [3]
Do parku v roku 1944 boli ako ozdobné prvky dané elektrické lampy, ktoré od roku 1941 boli na balustráde pred vtedajším Farským kostolom Najsvätejšej Trojice v Žiline. Využili sa aj ako podstavce pre kvetináče. [4]
Veľkú popularitu mala súčasť parku - obora, v ktorej bol jeleň Mišo - osemnástorák a srnka. Obora bola najprv v prednej časti parku pred reštauráciou približne v rokoch 1959/1960, potom do roku 1964 bola za letným kinom v pôvodnej zadnej časti parku. Neskôr, ako jeleň preklal parožím vedúceho záhradníctva Hirnera, bola obora zrušená a zvieratá pustené do prírody. [5]
Druhou veľkou atrakciou parku bolo lietadlo, umiestnené pred reštauráciou v rokoch 1969 - 1973. Lietadlo značky Lisunov Li-2 slúžilo ako cukráreň a aj ako reštaurácia, malo 22 miest na sedenie. V roku 1972 ukončilo svoju činnosť, pretože bola dokončená prestavba blízkej reštaurácie Kamélia a tak lietadlo odviezlo Dukelské múzeum a je dodnes umiestnené v jeho areáli vo Vyšnom Komárniku. [6]
V pôvodnom areáli parku bolo vybudované v rokoch 1950 - 1952 letné kino - amfiteáter. V roku 1959 sa uskutočnila jeho prestavba a modernizácia. Amfiteáter pod názvom Kino Mier pôsobil až do roku 2004, v roku 2005 bol asanovaný a v roku 2010 tu bol postavený obytný komplex pod názvom Amfiteáter. Veľmi obľúbená bola akcia Filmový festival pracujúcich v letných mesiacoch, kde vo večerných hodinách sa premietali rôzne celovečerné filmy. V areáli amfiteátra sa konali i rôzne vystúpenia ľudových tanečných a speváckych súborov, vystúpenia hudobných skupín, opery a spoločenské akcie. Niekoľkotisícové návštevy na filmových predstaveniach boli pravidelné, najväčšia návšteva bola 8 500 divákov. [7]
Park mal od roku 1946 názov Stalinov sad. Po roku 1963 dostal meno Sad mieru, avšak väčšina Žilinčanov i obyvateľov okolia parku ho nazývali Bôrický park. V roku 2012 sa názov parku zmenil na Park Ľudovíta Štúra, keďže tu bola osadená socha Štúra. Pôvodne sa socha nachádzala od roku 2005 v priestore dnešnej Bernolákovej ulice, avšak výstavbou obchodného domu musela byť odtiaľ odstránená a v parku dostala dôstojné miesto. [8]
Park bol viackrát opravovaný a menená jeho podoba. Posledná veľká rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 2016 - 2017. Slávnostné otvorenie parku sa uskutočnilo 6. novembra 2017. Inštalovaná bola nová fontána, wifi sieť, lavičky, detské ihriská, stromy, kríky a mnohé iné prvky. [9]
Rekonštrukcia.
Stav parku je veľmi dobrý.
[1 - 9] ŠTANSKÝ, Peter: Park Ľudovíta Štúra. www.tikzilina.eu/sad-snp/ (16.4.2019)
www.zilina.sk
49.211911, 18.744787
49°12'42.9"N 18°44'41.2"E