Architektúra miest   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Košice - Meštiansky dom (Pri Miklušovej väznici 3)
Lokalita
obec Košice, okres Košice, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Objekt je trojpodlažný, čiastočne podpivničený s dvoma nadzemnými podlažiami, postavený v radovej zástavbe na pozemku obdĺžnikového pôdorysu v severojužnom smere, len niekoľko metrov od východnej línie stredovekého opevnenia mesta. Pozemok je zastavaný v tvare písmena U, v strede s malým vnútorným dvorom, na poschodí s pavlačou. Uličné krídlo je zastrešené sedlovou strechou, bočné a zadné dvorové krídlo pultovými strechami. [1]
 

Na základe výsledkov pamiatkového výskumu je možné veľmi presne stanoviť rozsah stredového objektu stojaceho na skúmanej parcele, ktorý bol postavený v dvoch stavebných fázach. Najprv bol postavený čiastočne podpivničený trojpodlažný dom pozostávajúci z dvoch miestností na prízemí a na poschodí a z jednej podzemnej miestnosti pod uličnou miestnosťou prízemia. Vedľa krátkeho uličného traktu bol podľa všetkého prázdny priestor dvora obstavaný vysokým murovaným plotom siahajúcim približne do polovice výšky druhého podlažia domu. Z ulice bol vstup do dvora cez vysoký, monumentálny portál s kamenným rámom v tvare lomeného oblúka. Portál sa zachoval iba fragmentálne, ale jeho tvar sa dal dobre rekonštruovať. Rám portálu je v spodnej časti v tvare hranol, vyššie prechádza do širokého skosenia, cez strmú šikmú rovinu so spádom kolmým na rovinu priečelia, od úrovne nábehu klenieb je toto skosenie ešte ďalej členené zvonka ďalším skosením, potom výžľabkom a napokon prútom približne polkruhového prierezu. Významné fragmenty gotického okna sa zachovali druhotne zamurované. Pravdepodobne pochádzali z okna východnej uličnej miestnosti na poschodí. Šírka profilu osekanej parapetnej rímsy je totožná so šírkou jej zachovaného fragmentu. Pôvodné okno mohlo byť podobné gotickým oknám na poschodí Miklušovej väznice. V spodnej časti bolo okno členené odkvapovým nosom parapetnej rímsy, ktorá prechádzala priebežne po celej šírke priečelia, a po stranách okolo vonkajšej strany rámu ďalším širším výžľabkom a skosením. Na základe nálezov a predpokladaného vývoja zástavby v tejto časti mesta je možné datovať časti objektu prvej stavebnej fázy približne do polovice 14. storočia. [2]
 

Pravdepodobne ešte v 14. storočí pristavali k dvojtraktovému dvojpodlažnému, čiastočne podpivničenému domu ďalší objekt v pozdĺžnom smere bezprostredne za jeho južným priečelím, ktorý bol podpivničený a jednopodlažný, pravdepodobne s ním na prízemí aj dispozične súvisel. Datovanie druhej stavebnej fázy vychádza z podobnosti, resp. z identických druhov použitých murív a kameňa okenných rámov v druhotnej polohe, kamenných konzol pivnice v primárnej pozícii a do určitej miery aj z predpokladaného funkčného prepojenia dvorového objektu so staršou časťou východného uličného traktu. Tento objekt bol rovnako dlhý ako súčasné priečne dvorové krídlo a siahal po pôvodne nezastavaný krček na jeho južnom konci. Podľa fylitového klenbového pásu na severnom konci suterénu je zrejmé, že bol širší, možno rovnako široký ako časť postavená počas prvej stavebnej fázy. Na základe tvaru druhotne zamurovaného kamenného rámu okna, fylitového muriva s andezitovými kamenými konzolami na drevený trámový strop, datujeme aj túto stavebnú fázu do obdobia okolo polovice 14. storočia. Celý dvor domu bol obstavaný pomerne vysokým plotom, podobným, aký sa zachoval do 80. rokov 20. storočia okolo Miklušovej väznice. [3]
 

Tretiu stavebnú fázu vieme ťažšie rekonštruovať a datovať. Išlo o pomerne malé úpravy, ktoré boli v značnej miere odstránené v neskoršom období. Realizovali sa v čase, keď dom vlastnila rodina Bárczi niekedy v 17. storočí. Jediným formálnym slohovým znakom je neskôr osekaná valená klenba s lunetami, zachytená v sondách na poschodí. Určite došlo k čiastočnému zastavaniu dvorového priestoru v prednej severnej časti dvora vedľa uličného krídla, dom bol rozšírený na celú šírku pozemku. Paradoxne, nad prejazdom neboli klenby, ale miestnosti na poschodí západného traktu uličného krídla boli zaklenuté valenými klenbami alebo valenými klenbami s lunetami. Celé uličné krídlo v tejto stavebnej fáze prekryli sedlovou strechou. Jej štítové múry sú dobre čitateľné v podkroví. V tejto fáze vytvorili aj vstup do pivnice z ulice, omietli steny prejazdu a vytvorili klenbový pás za vstupom. [4]
 

V štvrtej stavebnej fáze vznikla menšia prístavba v mieste terajšieho schodiska, čo dokladá odlišný štítový múr v podkroví. Podľa použitých tehál s rozmermi 14,5 x 6,5 x 29,9 cm sa murivo bližšie nedá datovať. Rámcovo môžeme vychádzať z relatívnej chronológie výstavby zistených fáz a datovať túto etapu do prelomu 17. a 18. storočia. [5]
 

V piatej stavebnej fáze približne koncom 18. storočia predpokladáme niektoré drobnejšie stavebné úpravy predovšetkým v interiéroch objektu. Došlo k zaklenutiu zadných častí uličného krídla na prízemí dvomi poľami českých placiek na klenbových pásoch a pravdepodobne aj k zrušeniu vstupu do pivnice z prejazdu, pričom upravený otvor v nejakej podobe (snáď ako vetrací otvor) ešte existoval do konca 19. storočia. [6]
 

Šiesta stavebná fáza je pre vývoj objektu rozhodujúca. V najväčšej miere a pomerne radikálne zasiahla do jeho podoby a prakticky ukončila jeho stavebný vývoj. Na základe prameňov z Archívu mesta Košíc sa dá veľmi dobre datovať. Po roku 1822 zbúrali prízemné dvorové krídlo a na jeho mieste postavili užšie krídlo s pavlačou. Priečnym krídlom, v mieste, kde predtým boli maštale, zastavali aj zadnú časť pozemku. Pivnicu rozšírili aj pod staršiu časť západného traktu uličného krídla. Celý dom bol po tejto prestavbe už poschodový a nad všetkými miestnosťami boli vymurované klenby. Realizoval sa aj terajší krov. Podľa dobových fotografií bol koncom 19. storočia gotický portál určite ešte aspoň čiastočne viditeľný a používaný. Svedčia o tom mladšie tehly (s pečatidlom E. T.) z konca 19. storočia v zamurovanej časti portálu. Aj predelenie širokého prejazdu pozdĺžnymi priečkami je mladšie a vrstva žltej farby zo spodnej vrstvy úpravy priečelia prechádza aj cez kamenný rám v dolnej časti rámu portálu. [7]
 

Ďalšie stavebné úpravy menšieho rozsahu sa robili koncom 19. a v 20. storočí. Významnejšia bola len výstavba svetlíka nad juhovýchodnou miestnosťou uličného krídla vedľa schodiska. Najlepšie dokumentovaná je úprava okna na portál obchodu podľa plánu z roku 1927. V 50. rokoch 20. storočia na jeho mieste však už bolo opäť okno. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Košice - meštiansky dom (č. ÚZPF 3507/0) - architektonicko-historický výskum - rok 2010. Autori: Dr. Ing. arch. J. Krcho, PhD., Ing. arch. Z. Senteliková. [9]

Súčasný stav a využitie
Stav domu je veľmi je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Pri Miklušovej väznici 3
Fotogaléria
Košice - Meštiansky dom (Pri Miklušovej väznici 3) foto © Viliam Mazanec 6/2019Košice - Meštiansky dom (Pri Miklušovej väznici 3) foto © Viliam Mazanec 6/2019Košice - Meštiansky dom (Pri Miklušovej väznici 3) foto © Viliam Mazanec 6/2019Košice - Meštiansky dom (Pri Miklušovej väznici 3) foto © Viliam Mazanec 6/2019
Poznámky
[1] Kolektív autorov: Ročenka pamiatkových výskumov 2010. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. s. 109.
[2] Kolektív autorov: Ročenka pamiatkových výskumov 2010. s. 109 – 110.
[3 - 4] Kolektív autorov: Ročenka pamiatkových výskumov 2010. s. 110.
[5] Kolektív autorov: Ročenka pamiatkových výskumov 2010. s. 110 - 111.
[6 - 8] Kolektív autorov: Ročenka pamiatkových výskumov 2010. s. 111.
[9] www.pamiatky.sk (21.4.2018)
Bibliografia
www.kosice.sk
GPS
48.722690, 21.259589
48°43'21.7"N 21°15'34.5"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk