Ostatné pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Nižná Myšľa - archeologické nálezisko
Lokalita
obec Nižná Myšľa, okres Košice-okolie, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Na lokalite Várhegy v Nižnej Myšli od roku 1977 realizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied a Východoslovenské múzeum systematický archeologický výskum. Boli skúmané dve opevnené osady a pohrebisko. Osada I. spolu s priľahlým pohrebiskom sú zo staršej doby bronzovej (1700 – 1500 pred Kr.). Osada II. prekrývajúca staršie pohrebisko je zo začiatku strednej doby bronzovej (1500 – 1400 pred Kr.). Na archeologickej lokalite bol vybudovaný skanzen „MYSSLE“, ktorý pozostáva z replík domov a opevnení z doby bronzovej. [1]
 

OSADA I.
 

Najstaršia opevnená osada vznikla okolo roku 1700 pred Kr. Na južnom okraji vyvýšeniny Várhegy. Chránený areál osady mal plochu približne 50 x 60 m a bol zastavaný pravouhlými jednopriestorovými domami, ktoré boli zoskupené v dvoch radoch oddelených ulicou a pararelne rešpektovali priebeh opevnenia. Nálezy získané počas archeologického výskumu poukazujú na poľnohospodársko-remeselnícky charakter osady a dokladujú miestne spracovávanie základných a druhotných surovín. Neprerušené osídlenie na tomto území môže dokazovať zistená dvojnásobná prestavba fortifikačného systému osady. Opevnenie pozostávalo z mohutného hlineného valu a 6 m hlbokej hrotitej priekopy. Začiatkom strednej doby bronzovej kedy došlo k poslednej prestavbe opevnenia mala priekopa šírku až 20 m a obnovený bol aj starší, zrejme čiastočne deštruovaný hlinený val. Ďalšie osídlenie polohy súviselo so vznikom opevnenej osady II. [2]
 

POHREBISKO
 

150 m až 200 m severne od opevnenej osady I. leží súveké pohrebisko, ktoré sa rozkladá na ploche približne 2,5 ha. Podľa doterajších výsledkov výskumu sa tu začalo pochovávať v 17. storočí pred Kr. a najmladšie zatiaľ zistené hroby časovo spadajú na koniec 15. storočia pred Kr. Bolo tu odkrytých viac ako 800 hrobov. Predpoklad je, že celkový počet hrobov mohol byť okolo 1000. Orientácia hrobových jám bola vo väčšine prípadov v smere S-J. Hrobové jamy mali obdĺžnikový pôdorys a v nich dôsledne, podľa opačného pohlavia, pochovávali v skrčenej polohe s tvárou na východ jedincov, prípadne dvojice, výnimočne aj viacero indivíduí. Ženy a dievčatá ukladali v hroboch v smere S-J skrčené na ľavom boku, mužov a chlapcov na pravom, s orientáciou J-S. Priebežne, približne 200 rokov trvajúce postupné pochovávanie mŕtvych vo viac menej súvislých siedmich radoch asi odzkradľuje príbuzenské, tradičné veľkorodinné vzťahy po sebe nasledujúcich generácií. Výsledky výskumu pohrebiska dokázali sociálnu a ekonomickú diferenciáciu spoločnosti. Dôkazom toho sú odlišnosti v úpravách hrobov, počet a kvalita sprievodného, pohrebného inventára. Odzkradľujú spoločenskú dôležitosť pochovaného a jeho pôvodné postavenie v komunite. Hrobový inventár pozostával z rôznorodých šperkov z bronzu, zlata, jantáru, mušlí, fajansy, kostí, parohoviny a zuboviny, ktoré tvorili súčasť úpravy vlasov, tiel, odevov a pohrebného rúcha. Zbrane sa vyskytovali pri rukách, alebo boli uložené tam, kde sa bežne nosievali. Keramiku, v ktorej bola potrava a nápoje určené pre posmrtný život, ukladali k dolným končatinám, vzácnejšie do lona alebo ku hlave, a tesne pred ústa či za lebku. Unikátnym nálezom je hlinený model vozíka z detského hrobu č. 40. Na pohrebisku sa náhle prestalo pochovávať niekedy po roku 1500 pred Kr. z dôvodu budovania novej rozsiahlej osady II. [3]
 

OSADA II.
 

Novou stavebnou aktivitou okolo roku 1500 pred Kr. sa pôvodný areál osady zväčšil asi sedemnásobne. Bola vyhĺbená nová mohutná priekopa a zbudovaný nový val, tentoraz s kamenno-zemno-drevenou konštrukciou. Zanikli všetky predchádzajúce sídliskové formy i pohrebisko. Areál novej osady bol zastavaný rozmernými príbytkami zrubového typu a zdá sa, že ich podstatná časť bola vybudovaná v dvojradoch, ktoré sa primkýnali k vnútornej stene nového valu. V blízkosti príbytkov sa nachádzalo množstvo sídliskových jám, z ktorých pochádza početný a dobre datovateľný archeologický materiál dokladujúci celú škálu vtedajšej činností v osade a to pravdepodobne zabezpečilo rozmach a prosperitu strediska. Opevnená osada II. bola na svoju dobu jedinečná nielen mimoriadne veľkým rozsahom a tým aj koncentráciou obyvateľstva, ale ako o tom svedčia zvyšky kamennej plenty valu, bola tiež významným mocenským centrom a strediskom kultu. Stopy po náboženských obradoch sa zachovali vo výplniach niektorých sídliskových jám, pričom sa vynímajú tie, v ktorých sa našli rituálne pohodené časti ľudí alebo celí jedinci. Unikátnym dokladom najvyššej obety bol nález rozmernej jamy č. 308, do ktorej boli postupne vhodené štyri mladé ženy a časť uvarenej detskej lebky. Na základe doterajších výsledkov archeologického výskumu sa zdá, že táto osada zanikla pomerne skoro, približne po 50 až 70 rokoch trvania, asi niekedy okolo roku 1400 pred Kr. Príbytky boli vyrabované a vypálané a obyvatelia osadu opustili. [4]
 

Replika zrubu z doby bronzovej
 

Približne medzi rokmi 1700 až 1400 pred Kr. na temene kopca existovala opevnená osada. Počas 300 rokov v nej mohlo žiť asi 2000 – 2500 obyvateľov. Podľa výsledkov výskumu mala osada vopred naplánovanú urbanistickú koncepciu, príbytky trvalejšieho charakteru boli postavené v dvojrade pozdĺž opevnenia. Steny zrubov boli z dubových pňov, škáry medzi nimi vypĺňala hlina. Hlinou boli vymazané i dlážky. Na spevnenie konštrukcie striech sa používali pásy zo surových zvieracích koží. Strechy boli pokrývané rákosom alebo slamou. Zvyčajne v strede obydlí bolo vyvýšené ohnisko slúžiace na vykurovanie a prípravu jedál, občas v rohu stavby - oproti vchodu bola aj klenbová pec. Zruby boli obývané párovými rodinami, v niektorých prípadoch sa podarilo zistiť aj to, že v chalupe žil kovolejár, spracovateľ zvieracích kostí a parohoviny, hrnčiar či remeselník vyrábajúci kamenné nástroje. Príbytky v osade reprezentujú na svoju dobu vysoký štandard a vyspelú bytovú kultúru porovnateľnú s vtedajšími vyspelejšími oblasťami Európy. Zrubová replika bola postavená na mieste pôvodného príbytku zo sponzorských darov. [5]
 

Rozsiahly praveký areál pri Nižnej Myšli nie je ešte zďaleka archeologicky vyčerpaný. Vzhľadom na nepopierateľný historický význam tejto lokality, ktorý výrazne presahuje rámec dejín východného Slovenska, sa predpokladá ešte niekoľkoročné pokračovanie výskumných prác. Výsledky svedčia o tom, že táto časť Európy bola vo svojej dobe na vysokej kultúrno-spoločenskej úrovni a že aj u nás sú korene celoeurópskej civilizácie. [6]

Súčasný stav a využitie
Opevnené osady boli nepochybne najvýznamnejším fenoménom vtedajších čias. Nie div, že ich výskumu sa venovala a naďalej venuje veľká pozornosť. K rozsiahlym výskumom dnes už svetoznámych lokalít v Košiciach - Barci a v Spišskom Štvrtku sa svojim významom priradil aj dlhodobý výskum opevnených osád a súvekého pohrebiska v Nižnej Myšli, ležiacej južne 15 km od Košíc. Systematický archeologický výskum tam od roku 1977 realizuje košické pracovisko Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, od roku 1988 v úzkej spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach. Od roku 1995 i za podpory občianskeho združenia Collegium Myssle. [7]
Prístup
Komplex opevnených osád a pohrebiska v Nižnej Myšli sa nachádza na výraznej vyvýšenine "Várhegy" nad sútokom riek Hornád, Torysa a Olšava. V rámci celej Košickej kotliny ide o strategicky výhodnú polohu s nadmorskou výškou 217 m. [8]
Fotogaléria
Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014Nižná Myšľa - archeologické nálezisko foto © Viliam Mazanec 9/2014
Poznámky
[1 - 5] Informačná tabuľa v teréne (9/2014).
[6 - 8] www.niznamysla.webzdarma.cz (5.10.2014)
Bibliografia
OLEXA, Ladislav - NOVÁČEK, Tomáš: Pohrebisko z bronzovej doby pri Nižnej Myšli. In: Pamiatky a múzeá, 2014, č. 2, s. 2 - 8.
www.niznamysla.webzdarma.cz
www.niznamysla.sk
GPS
48.617100, 21.367976
48.6171,21.367976



www.pamiatkynaslovensku.sk