Lokalita
obec Osturňa, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Ľudovú architektúru v Osturni a neďalekom Ždiari, jej vývoj a špecifiká okrem vysokohorských prírodných podmienok, ovplyvňoval miestny spôsob života a hospodárenia. Postupný vývoj týchto goralských obcí zaznamenáva výraznú rozdielnosť v priebehu 20. storočia. Napriek ich geografickej blízkosti mali Osturňa a Ždiar v poslednom období rozdielne podmienky formovania, čo sa v súčasnosti prejavuje v celkovom charaktere oboch chránených území. ^[1]
 

Osturňa bola kedysi najrozložitejšou a počtom obyvateľov aj najväčšou zamagurskou obcou. Reťazová zástavba v Osturni sa tiahne údolím v dĺžke 9 km, jednotlivé hospodárske usadlosti ležia prevažne len na jednej, alebo na druhej strane cesty pri potoku. V strede dediny zahustená zástavba prechádza do uličnej. ^[2]
 

Pôvodným zamestnaním obyvateľov i v dobách kolektivizácie poľnohospodárstva bola poľnohospodárska prvovýroba. Pestovali sa tu plodiny potrebné na výživu a na chov domácich zvierat najmä oviec, ktorých stáda sa pásli na úhoroch od jari do jesene. Obyvatelia boli známi bačovia. Zruční roľníci si sami vedeli vyrobiť jednoduchšie poľnohospodárske náradie z dreva. Koncom 19. storočia sa v obci rozšírila domáca výroba halenového súkna, šitie krpcov, tkanie handrových kobercov, tkanie plátna i vyšívanie, ktoré pretrvávalo až do prvej polovice 20. storočia. Vyhľadávať zamestnanie v závodoch okolitých miest začalo obyvateľstvo v druhej polovici 20. storočia. ^[3]
 

Základným prvkom zástavby sú jednotlivé, od seba nepravidelne vzdialené usadlosti a hospodárske dvory. ^[4]
 

Hospodársku usadlosť tvorí štvorstranne uzavretý dvor, ktorý sa vyvinul z pôvodne otvoreného dvojstranného a trojstranného dvora. Dom je zvyčajne orientovaný rovnobežne s cestou, len niekoľko domov je orientovaných k ceste svojou štítovou stranou. Na rozdiel od Ždiaru je dom v Osturni vždy postavený v prednej časti dvora, pri ceste. V zadnej časti dvora je rovnobežne s domom situovaná stodola s maštaľou a po bokoch sú menšie hospodárske objekty. Osturniansky dom má asymetrický pôdorys (pitvor – izba – komora), ktorý je typický pre goralské obce spišskej oblasti v blízkosti poľských hraníc. Ojedinele v obci sú domy tzv. zakopanského typu, ktoré pochádzajú z povojnového obdobia. Niektoré usadlosti v Osturni majú vstup do dvora riešený veľkou bránou či prejazdným podbráním. ^[5]
 

Pôvodné domy sú stavané zrubovou technikou z otesaných trámov, na kamenných podmurovkách vyrovnávajúcich terén. Majú sedlové strechy, ktoré bývali pokryté šindľom. Doskové štíty sú lomené ostreším a v hornej časti sú perforované vyrezávanými výzorníkmi. Zrubová konštrukcia je použitá aj pri stavbe stodoly a maštale, menšie hospodárske objekty sú zrubené z nekresaných trámov, alebo majú drevenú stĺpovú konštrukciu. Stodola mala sedlovú strechu a štíty lomené nízkym ostreším, menšie objekty po bokoch maštale mali sedlové alebo pultové strechy so šindľovou krytinou. Sýpky a kamenné pivničky sa stavali mimo hospodárskych dvorov, väčšinou pri dome, alebo oproti nemu na druhej strane cesty. ^[6]
 

Vchod do domu bol z užšej – štítovej strany alebo z ulice. Pitvor bol priechodný aj do dvora. Okná na izbe boli zvyčajne tri, dve orientované na južnú, jedno na severnú stranu (teda do ulice, aj do átria, podľa umiestnenia usadlosti na jednej alebo druhej strane cesty). Komora mala pôvodne len štrbinové, neskôr rámové okno. Pre Osturňu je typická farebnosť na fasádach domov – v jemných odtieňoch zelenej, žltej, modrej a červenej farby. Natierali sa trámy zrubov, kontrastne k nim škárovanie, rámy okien a dvere. Natretá (na bielo) býva aj väzba zrubu v nárožiach, ktorá môže byť zdobená jednoduchým geometrickýn alebo rastlinným ornamentom maľovaným cez šablónu. Cestu tak lemujú farebné steny zrubov domov, zadná – hospodárska časť usadlosti zostáva v prirodzenej farbe dreva. ^[7]
 

Ojedinele sa v obci nachádzajú aj domy tzv. zakopanského typu so vstupným pitvorom v strede dispozície, mierne predsadeným, prípadne zdôrazneným predsadenou predsieňou. Tieto domy boli postavené v povojnovom období. Izbu zvyčajne presvetľovali tri okná, dve orientované na južnú, jedno na severnú stranu. Okná teda smerovali do ulice a do dvora podľa umiestnenia usadlosti na jednej alebo druhej strane cesty. V starších domoch sa na tráme v izbe zachovalo datovanie a vyrezávaný solárny motív. Najstaršie stavby v obci pochádzajú z druhej polovice 19. storočia. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Pamiatková rezervácia v obci bola vyhlásená v roku 1979. Osturňa je pravdepodobne najdlhšou potočnou dedinou na Slovensku. ^[9] Za pamiatkovú rezerváciu Osturňa boli vyhlásené tri časti obce – dolný koniec, stredná časť a horný koniec. Ochranné pásmo rezervácie sa súvislo tiahne pozdĺž celej obce a v rámci celej obce sa nachádzajú objekty ľudového staviteľstva, na ktoré sa vzťahuje individuálna ochrana. ^[10]
 

Pred pár rokmi nedostatok pracovných príležitostí v lokalite, vzdialenosť od väčších miest a obmedzená doprava spôsobili odchod mladých rodín z Osturne a celkový úbytok obyvateľstva. V dôsledku toho sa utlmil stavebný vývoj obce. Pre pamiatkovú rezerváciu to bolo na jednej strane výborné. Nebola ohrozená necitlivými zásahmi. Na druhej strane mnohé objekty zostali opustené a začali chátrať, čoho následkom bol ich zlý, až havarijný stavebno-technický stav. V druhej polovici 20. storočia bolo v obci postavených niekoľko murovaných domov. Časť z nich rešpektuje pôvodnú zástavbu dvora a hmotu tradičných obytných domov. Iné svojimi rozmermi, proporciami a detailami pôsobia v prostredí nevhodne a rušivo. Väčšinou je zachovaná pôvodná parcelácia a zástavba obce. Murované sú aj verejné budovy v centre – obecný úrad, budova colnej správy a škola. ^[11]
 

V posledných rokoch vzrástol trend upravovať domy ako chalupy pre rodinnú rekreáciu. S rekonštrukciami súvisia najmä nevyhnutné stavebné práce na záchranu a sprevádzkovanie objektov, výmena konštrukčných prvkov, a riešenie zobytňovania podkroví. Módnymi sa v súčasnosti stali stavby altánkov vzadu vo dvoroch. Rekonštrukcie pri zachovaných objektoch sa sústreďujú väčšinou na samotné domy. Hospodárske objekty, stodoly, zostávajú aj pri obývaných domoch neudržiavané a postupne chátrajú. ^[12]
 

Pri situovaní novostavieb sa dom dostáva ďalej od cesty, čím sa narúša pôvodná „stavebá“ čiara a v prednej časti parcely vznikajú latkové a kamenné ohrady. V poslednom období však v Osturni vznikajú tiež nové objekty (aj zruby), ktoré vychádzajú z tradičnej hmoty pôvodných stavieb. Pri novostavbách a rekonštrukciách sa rieši presvetlenie strechy na pohľadovo menej exponovanej strane s použitím nových materiálov pre strešnú krytinu. ^[13]
 

Zácharna a ochrana pamiatok a rezervácií ľudovej architektúry je celoslovenským večným problémom. Hospodársky a spoločenský vývoj v druhej polovici 20. storočia mal za následok radikálnu premenu vidieka. Gortalské obce – Ždiar a Osturňa sa v priebehu posledných desaťročí svojim charakterom dostali do protikladnej polohy. V Ždiari sa darí súkromnému podnikaniu v súvislosti s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom, následkom čoho sa obec stále stavebne mení. Predmetom záujmu návštevníkov Ždiaru boli v minulosti jeho architektonické a historické hodnoty, ktoré sa práve v dôsledku nezvládnutého turizmu a nepochopenia obyvateľov nenávratne stácajú. Paradoxom je, že to, čo by malo pomáhať, vlastne ničí samotnú podstatu jedninečnosti týchto unikátnych obcí. Osturňa vplyvom spomínaných skutočností vo svojom vývoji upadla do akéhosi zabudnutia. Vďaka tomu mnohé objekty ostali v pôvodnej podobe a obec si dodnes zachovala autentický charakter. ^[14]

Prístup
Obec Osturňa leží v severnom svahu Spišskej Magury v širokej doline Osturnianskeho potoka v okrese Kežmarok. Jej chotár zo severnej strany uzatvára hranica s Poľskom. Je rozložená po oboch stranách cesty č. 542 zo Spišskej Belej k hraničnému priechodu Lysá nad Dunajcom – Nedeca smerujúcej zo Spišských Hanušoviec na západ cez Frankovú do Osturne. ^[15]