Lokalita
obec Bardejov, okres Bardejov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Najvýznamnejšou lokalitou židovského kultúrneho dedičstva v Bardejove je areál tzv. židovského suburbia, ktoré sa nachádza za hradbami mesta. Areál pozostáva zo Starej synagógy, školy (bet midraš), rituálneho kúpeľa (mikve). V minulosti stál pri areáli aj rituálny bitúnok. Stará synagóga pochádza z roku 1836 a je najstaršou stavbou areálu. Ide o unikátny typ deväťklenbovej synagógy, aký sa v súčasnosti na Slovensku nachádza už len v Stupave. Synagóga sa nachádza v centre areálu obklopená inými stavbami, keďže bola postavená v časoch, kedy Židom nebolo dovolené stavať okázalé modlitebne na viditeľným miestach. Interiér pozostáva z predsiene, malej študovne, hlavnej mužskej modlitebne a ženskej galérie, ktorá je situovaná na západnej strane synagógy. Hlavný modlitebný priestor je zaklenutý deviatimi klenbami a v centre ho podopierajú štyrmi piliere, medzi ktorými bola umiestnená bima. Klenby sú pokryté bohatou ornamentálnou maľbou. Najzaujímavejším artefaktom je hebrejský chronostichon s dedikačným nápisom, ktorý je umiestnený nad vstupom do hlavnej sály na jej západnej stene. Poeticky ladený text poskytuje informácie o čase výstavby a donátoroch. ^[1]
 

Bet midraš, ktorý okrem štúdia slúžil aj ako modlitebňa, je mladším synagogálnym objektom v komplexe židovských rituálnych stavieb. Rovnako ako rituálny kúpeľ, ktorý je orientovaný do uličnej fronty, bol postavený koncom 19. storočia. ^[2]
 

Židia sa v skladbe obyvateľstva Bardejova začali výraznejšie presadzovať od prvej štvrtiny 18. storočia. Ich prítomnosť sa odzrkadlila aj v stavebnej činnosti, keď v rokoch 1771 - 1773 bola postavená synagóga, ktorá sa stala základom pre vybudovanie osobitného suburbiálneho centra, ktoré je dnes považované za urbanistický unikát celej východoslovenskej oblasti. V interiéri synagógy sa zachovali nástenné maľby s rastlinnými motívmi z konca 19. storočia. Na objekte bola 9. júna 1991 osadená pamätná tabuľa na počesť Židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. V súčasnosti synagóga neslúži svojmu účelu. Židovská modlitebňa sa nachádza aj na Kláštorskej ulici. V meste sa zachoval židovský cintorín s náhrobnými kameňmi v renesančnom, barokovom i klasicistickom slohu. ^[3]
 

Po bitke pri Mohači v roku 1526, všetkých židovských obyvateľov v Rakúsko-Uhorskej monarchii vyhnali z miest a boli nútení žiť za hranicami mesta. Židovská komunita v Bardejove sa preto začala formovať na západe mesta. Postupne mimo ich domov a malých obchodov boli postavené modlitebne, synagóga, kúpele, expanzná veža, kosher bitúnok, budova zhromaždenia. Suburbium bolo vytvorené podľa Talmudistickej doktríny a fungovalo až do roku 1944. Jej obyvatelia neobrábali pôdu (židovským obyvateľom nebolo dovolené vlastniť pôdu) ale živili sa obchodom a remeslami. ^[4]
 

Najstarší dokument o pobyte Židov na území mesta je z roku 1599, kde sa spomínajú dve židovské osoby, ktoré boli v roku 1631 z mesta vykázané. Ďalší pobyt Židov v Bardejove sa nachádza v dokumentoch z roku 1716. V súpisoch z roku 1738 je uvedená len jedna rodina páleníka pôvodom z poľského mesta Zamošč. V roku 1767 žilo v meste celkom 17 osôb židovského pôvodu a živili sa čapovaním liehových nápojov. Platia ale dvojnásobné dane ako ostatní obyvatelia mesta. Až začiatkom 18. storočia, keď sa v Bardejove usadila rodina Guttmanova sa začína rozvoj židovskej komunity v Bardejove. Prichádzajú ďalšie rodiny z Haliče a v roku 1784 býva v Bardejove 14 rodín, celkom 67 osôb. Zatiaľ obývali len domy za mestskými hradbami, mali modlitebňu a cheder. Patrili pod náboženskú obec v Zborove. Koncom 18. storočia dostali prví židovskí obchodníci povolenie obchodovať v centre mesta. Prvá dochovaná zmienka o samotnom suburbiu je z roku 1877 a nachádza sa na mape mesta. Prvá veľká modlitebňa za mestskými hradbami bola ale postavená už okolo roku 1771. Po požiari na jej mieste začali v roku 1810 stavať novú s pôdorysom 23m x 15m. Je to najstaršia stavba židovského suburbia, ktorú potvrdzuje aj hebrejský text na kamennej platni umiestnený na parapete ženskej galérie. Nápis – chronostichon uvádza dátum ukončenia stavby 1. elul (novolunie) 5596, čo zodpovedá dňu 14.8.1836. (existujú aj iné dátumy ukončenia tejto stavby). Postupne po roku 1880 pristúpila židovská obec k modernizácii suburbia. Pribudli tak ďalšie stavby – mikve, beth hamidraš – budova zhromaždenia, neskoršie veľká učebňa, kotolňa a kóšer jatky. ^[5]
 

Bardejovská náboženská obec sa v prvej polovici 19. storočia stala sídlom rabinátu. V tom istom období bol zrušený zákaz usídľovania sa Židov v mestách a nastal rýchly nárast jej členov. Za 20 rokov od roku 1860 sa počet židovských obyvateľov strojnásobil a v Bardejove bolo 1 113 osôb židovského vierovyznania. K Bardejovskému rabinátu patrilo celkom 1 440 osôb. V roku 1895 žilo len v Bardejove 1 650 osôb židovského vierovyznania. Pre nesúhlas rabínov bola v Bardejove otvorená židovská ľudová škola až počas druhej svetovej vojny. Náboženské predmety sa dovtedy učili v miestnej talmudistickej škole. Začiatkom 20. storočia tvorilo židovské obyvateľstvo viac ako 30% z celkového počtu obyvateľov mesta. Vlastnili okolo 220 podnikov a asi 80 remeselníckych dielní. ^[6]
 

Počas prvej svetovej vojny ruské vojská dvakrát obsadili Bardejov. Časť Židov z mesta ušla a ich majetok bol zväčša rozkradnutý. ^[7]
 

Po vzniku ČSR sa židovská komunita naďalej rozvíjala. K bardejovskému rabinátu patrili Židia asi z 30 obcí. Náboženská obec bola v roku 1922 tvorená z 300 hláv rodín platiacich cirkevnú daň a mala spolu okolo 2 800 členov, ktorá sa rozrastala a začiatkom 30. Rokov 20. storočia mala židovská obec vrátane 57 obcí celkom 3 475 obyvateľov židovského vierovyznania. Náboženská obec vlastnila veľkú synagógu, malú chasídsku synagógu a štyri menšie modlitebne, cintorín, mikve, kóšer jatky, niekoľko učební a dom s veľkou knižnicou. Mikve s vaňovými kúpeľmi slúžili nielen židovským ale aj nežidovským obyvateľom mesta. ^[8]
 

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 sa 42,7% židovského obyvateľstva hlásilo k židovskej národnosti a približne polovica k národnosti československej. ^[9]
 

Začiatkom 20. rokov 20. storočia vlastnili židia 187 podnikov, 3 priemyselné podniky, 2 peňažné ústavy, a niekoľko menších tovární. ^[10]
 

Po vyhlásení autonómie Slovenska Hlinková garda a je príslušníci organizovali protižidovské demonštrácie. Dňa 5.11.1938 odvliekli gardisti okolo 150 Židov bez štátnej príslušnosti do obce Čaňa na územie odstúpené Maďarsku. V decembri 1938 bola zakázaná Židovská strana a jej príslušnosti boli vylúčení z mestského zastupiteľstva. Vznikom Slovenského štátu sa začali ďalšie represálie voči židovskému obyvateľstvu, odobrali im živnosti, Židia pracujúci vo verejnej správe boli prepúšťaní. Židovské deti boli v škole šikanované. Až v tomto období bola otvorená 8-triedna ľudová škola a navštevovalo ju okolo 200 žiakov. ^[11]
 

V roku 1940 žilo v Bardejove a okolí viac ako 3500 židov. Nemeckí vojaci počas prechodu cez Bardejov na začiatku vojny vyrabovali židovské obchody. V priebehu roku 1941 boli židovskí obyvatelia vytláčaní zo spoločenského a hospodárskeho života. Postupne bolo uzatvorených takmer 450 židovských obchodov a ďalších 45 bolo árizovaných. ^[12]
 

V roku 1942 sa začali prípravy na sústredenie a postupný odsun mladých Židov do zberného tábora v Poprade. 20.3.1942 bol vydaný zákaz vychádzania pre židov. 21.3.1942 bolo zo zberných táborov v Raslaviciach a Zborove odvezených 76 židovských žien do zberného tábora v Poprade a nasledovne boli deportované do tábora v Osvienčime. Ďalšie deportácie nasledovali cez zberný tábor v Žiline. Postupne v troch transportoch odvliekli z Bardejova a okolia okolo 2 500 židov, v prvom bolo 1 028, v druhom 1 015 a tretom 400 osôb. V roku 1942 bolo odvlečených 87% židovského obyvateľstva z Bardejova a okolia. Okolo 100 členov komunity s rodinnými príslušníkmi boli dočasne chránení výnimkami s celkovým počtom asi 380 členov. V roku 1944 bolo v Bardejove registrovaných okolo 230 Židov chránených výnimkami a ďalších 200 v okolitých obciach. Začiatkom mája sa opäť začalo násilné vysídľovanie židov. Po vypuknutí SNP sa viacero bardejovských Židov pridalo na stranu partizánov. Nemecká jednotka bezpečnostnej služby, ktorá sa v Bardejove usídlila v septembri 1944 pátrala po Židoch a partizánoch. Posledných židovských obyvateľov zaistili 18 septembra 1944 a 20 októbra boli deportovaní do Osvienčimu. ^[13]
 

Po skončení druhej svetovej vojny sa do Bardejove vrátilo asi 300 Židov. Boli to Židia, ktorí prežili koncentračné tábory, alebo sa zachránili v lesoch a bunkroch. Obnovili činnosť náboženskej obce, vyčistili synagógu a renovovali niektoré kultové objekty. Väčšina sa v rokoch 1948 - 1949 vysťahovali do Izraela a zámoria. ^[14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav židovského komplexu budov je dobrý.

Prístup
Stojí v centre mesta. Mlynská 13.