Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Prepoštský palác predstavuje rožný dom, voči východnému uličnému frontu odsadený do hĺbky parcely. V uličnej čiare areál ohraničuje ohradný múr s mrežovým oplotením. Palác je dispozične riešený ako trojkrídlový, s tromi nadzemnými podlažiami, zastrešený valbovými strechami. ^[1]
 

Podpivničené je iba hlavné východné krídlo, západným priečelím orientované do nádvoria. Bočné krídla sú západným smerom predĺžené prízemnými budovami, ktoré siahajú až k línii Kapitulskej ulice. Krídla paláca obklopujú nádvorie z východnej, severnej a južnej strany. Prízemná časť severného krídla prináleží susednému objektu Kapitulská 17, preto nebola predmetom výskumu. Suterén pod východným krídlom je zaklenutý valenou klenbou s klenbovými vynášacími pásmi pod priečkami vyšších podlaží. Severná polovica pivničných priestorov je širšia ako južná. Obe delia priečky na tri priestory, pričom stredný, najväčší má v súčasnosti funkciu kaplnky. Prízemia všetkých krídel sú jednotraktové, s navzájom priechodnými miestnosťami. Hlavné schodisko je situované temer v centrálnej osi východného krídla, bočné kruhové schodisko sa nachádza v južnom krídle. Prvé poschodie severného a južného krídla je riešené tak ako na prízemí, ako jednotraktové na rozdiel od hlavného východného krídla, ktoré má na tomto poschodí dispozíciu dvojtraktu s chodbou na východnej strane. Dispozícia druhého poschodia je temer totožná s členením na prvom poschodí, vrátane umiestnenia chodbových traktov východného krídla. ^[2]
 

Pamiatkový výskum bol limitovaný obmedzeným počtom sond, zohľadňoval funkčnú prevádzku objektu. Historické podklady uvádzajú na pozemku dnešného paláca prepoštskú kúriu už v roku 1311. V listine, v ktorej sa objekt spomína, richtár Herkl poskytol prepoštstvu pozemok na predný dvor výmenou za pozemok na stavbu mestských hradieb. Najstaršie murivá boli výskumom v objekte identifikované v severnej polovici východného krídla, konkrétne v suteréne a na prízemí. Herklom spomínaný predný dvor sa pravdepodobne nachádzal na východnej strane gotickej kúrie (zo strany Akademie Istropolitany), kam sú dnes orientované zamurované vstupy zo suterénu a prvého nadzemného podlažia. ^[3]
 

Gotická prepoštská kúria bola postavená z lomového kamenného muriva, s ložnou maltou vizuálne identickou s murivami nasledujúcich dvoch stavebných etáp, preto je uvádzaná len v predpokladanom rozsahu. Po silných požiaroch, ktoré zničili objekty na Kapitulskej ulici, dal v roku 1515 prepošt Hieronym Balbi budovu prepoštstva prestavať. Zásadnú ranobarokovú prestavbu paláca v rokoch 1631 – 1632 inicioval prepošt Juraj II. Draškovič. Podľa historických údajov nariadil zbúranie starej budovy, pretože bola v dezolátnom stave, a dal postaviť nový prepoštský palác. ^[4]
 

Podľa sondážnych nálezov nebola stará budova celkom zbúraná, ale došlo k jej zásadnej prestavbe. Projektant paláca nie je známy, no štýlové prvky poukazujú na talianskych architektov rodiny Rava (Draškovič zveril prestavbu baziliky v Győre v rokoch 1635 – 1650 Giovannimu Battistovi Rava). Pôdorysnú dispozíciu v tvare písmena L zachytáva plán mesta ešte aj v roku 1751. Úpravu fasád paláca charakterizovala vyhladená omietka bez povrchového náteru, štruktúrovaná jemnou zrnitosťou. Areál paláca bol z južnej a západnej strany ohraničený plným múrom, pričom vstupný reprezentačný portál s erbom prepošta Draškoviča bol inštalovaný do stredovej osi západného múru. V roku 1776 prepoštský palác rozšírili o trojpodlažné bočné krídla, čím vznikol trojkrídlový palác, pôdorysne uzatvárajúci spolu s prízemnými časťami krídel čestné nádvorie. V tom čase rozvíjajúcemu sa návratu ku klasickým formám vyhovovala racionálna strohosť hmôt a riešenie fasád staršieho paláca, a tak ranobarokové členenie i tvaroslovie zopakovali i na pristavaných krídlach. Južné krídlo do svojho organizmu vtiahlo schodiskovú vežu a jednopodlažný hospodársky objekt upravili do podoby jednopodlažnej časti krídla. ^[5]
 

Koncom 19. storočia dal prepošt Hyacint Rónay vyzdobiť interiér maľbami (závesnými obrazmi) a rytinami. Čiastočne dal zbúrať uličný múr a na nižšiu korunu upevniť kované zábradlie. Pamätná tabuľa z červeného mramoru na priečelí paláca oznamuje, že 27. apríla 1886 v tejto budove navštívila prepošta Hyacinta Rónaya kráľovná Alžbeta s dcérami veľkokňažnami Gizelou a Valériou. Iniciátorom úprav v poslednom desaťročí 19. storočia bol prepošt József Dankó. Na druhom nadzemnom podlaží (v dnešnej kaplnke) bol osadený nový drevený strop, ktorý vyzdobil maľbami Franz Storno a Joseph Barnert. Meno prepošta i s datovaním 1893 je uvedené v nápisovej páske. Na priečelí pribudol balkón s mrežovým zábradlím, nesený konzolami a dvoma liatinovými stĺpmi. Katastrálny plán mesta z roku 1894 zachytáva už súčasný pôdorys paláca vrátane balkónovej konštrukcie. Za Františka Horeczkého (1898) prerobili prepoštské maštale (jednopodlažné časti bočných krídel) a adaptovali ich na nájomné byty. ^[6]
 

V roku 1907 vytesal sochár Alojz Rigele (1879 – 1940) priamo na nádvorí paláca súsošie sv. Alžbety Durínskej. Nasledovali už len utilitárne úpravy realizované v priebehu 20. storočia, ktoré nepriniesli žiadne koncepčné zmeny v architektúre paláca, ktorý sa postupne menil na školské a ubytovacie zariadenie. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav historickej budovy je veľmi dobrý.

Prístup
Bývalý prepoštský palác sa nachádza na južnom konci Kapitulskej ulice.