Iný názov
Brezno, Berezun, Berchun, Bries, Breznóbánya

Lokalita
obec Brezno, okres Brezno, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
V období okolo roku 1900 sa rozrastajúca židovská obec v Brezne rozhodla postaviť novú modlitebňu. Autorom projektu stavby bol banskobystrický staviteľ Alois Payerberger. ^[1]
 

Synagógu postavili v roku 1902. Mesto poskytlo komunite na jej výstavbu pozemok východne od centrálneho námestia na pravom brehu Hrona. Projekt bol ovplyvnený synagógou v Banskej Bystrici. Základný kameň stavby na ploche 23 m x 11 m položili v roku 1901. K výstavbe prispelo aj mesto potrebným materiálom. Nad úhľadnou tehlovou stavbou s trojosovým priečelím dominuje osemboká veža s medenou cibuľovitou kupolou. Vstupný priestor (puliš) zaklenutý valenou klenbou má pôvodnú terazzo podlahu vyskladanú zo šedých plôch olemovaných úzkymi červenými pásmi. Do modlitebne (bet hamidraš) je vstup z predsiene, z ktorej vedú po oboch stranách aj schodištia na ženskú galériu (ezrat našim), podopretú liatinovými stĺpmi. Okná sú ukončené polkruhom. Aron ha Kodeš, svätostánok, je umiestnený v polkruhovom výklenku vo východnej časti synagógy. V interiéri sa nachádza pôvodná doska so zakladacou listinou v maďarskom a hebrejskom jazyku. ^[2]
 

V roku 1930 bola synagóga opravovaná. Svoj pôvodný náboženský účel stratila po deportácii Židov v roku 1942. Počas socializmu bola synagóga využívaná ako sklad nábytku, či sýpka. ^[3]
 

Židovská sakrálna pamiatka je jediná v horehronskom regióne.
 

Židia začali do Brezna prichádzať až v druhej polovici 19. storočia. Dovtedy platil zákaz usídľovania židov v banských mestách. Začiatkom 70. rokov 19. storočia založili v Brezne židovskú náboženskú obec, ktorej príslušníkmi boli aj židia zo šiestich okolitých obcí. Vzhľadom na liberálnosť väčšiny členov sa obec hlásila k združeniu liberálnych neologických a statu quo ante židovských náboženských obcí Ješurun. Súčasne so založením náboženskej obce vznikol aj spolok Chevra Kadiša/Pohrebné bratstvo, Svätý spolok vykonávajúci pohrebné obrady a udržiavajúci cintorín. Židovský cintorín bol založený neďaleko kresťanského. Breznianska židovská komunita nemala vlastný rabinát a spadala pod kompetencie okolitých rabinátov. Koncom 19. storočia sa bohoslužby vykonávali vo veľkej modlitebni. Komunita si viedla vlastnú matriku. Starostlivosť o sociálne odkázaných členov komunity zabezpečovali charitatívne spolky a nadácie. ^[4]
 

Susedské vzťahy medzi židovským a majoritným obyvateľstvom boli dobré. Židia tvorili asi 4 % z celkového počtu obyvateľstva. Venovali sa obchodovaniu, remeslám a slobodným povolaniam. Postavenie židov sa radikálne zhoršilo po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938. Boli vyraďovaní z verejného života, zbavení základných občianskych práv a slobôd. Židovských žiakov vylúčili z verejných škôl. Ohrozovaní boli násilnosťami, ktoré v roku 1942 vyvrcholili deportáciami do vyhladzovacích táborov na obsadenom území Poľska. Masové hroby na breznianskom židovskom cintoríne a v Kremničke sú nemí svedkovia ich utrpenia. Po ukončení vojnových útrap sa ich do Brezna vrátilo asi 40. Činnosť obce už nebola obnovená. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Brezno odkúpilo synagógu od ÚZ ŽNO v roku 1984. Čiastočná obnova interiéru sa začala až v roku 1996 v spolupráci s Múzeom židovskej kultúry v Bratislave a umožnila využívať priestor synagógy na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, umelecké výstavy. Históriu breznianskej židovskej komunity tu pripomína malá expozícia. Po čiastočnej rekonštrukcii bola po viac než päťdesiatich rokoch prvýkrát sprístupnená verejnosti. ^[6]
 

Vrátiť dávny lesk synagóge sa mesto pokúsilo vypracovaním projektu stavebných úprav s dôrazom na vonkajší a vnútorný vzhľad budovy. Zámer obnovy breznianskej synagógy sa nadšencom pre jej záchranu podaril.

Súčasný stav a využitie
Stav synagógy je veľmi dobrý. Je využívaná na kultúrno-spoločenské akcie.

Prístup
Židovská synagóga v Brezne sa nachádza na Štúrovej ulici č. 11.