Lokalita
obec Horné Zelenice, okres Hlohovec, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne neskorobarokový kostol postavený v roku 1792. Veža pochádza z roku 1803. Prestavaný bol v 19. storočí. Ide o sieňový priestor s trojbokým oltárnym uzáverom a predstavanou vežou. Interiér má rovné stropy. Fasády sú hladké, členené segmentovo ukončenými oknami. ^[1] Veža členená lizénovým orámovaním je zastrešená strechou, ktorá má v dolnej časti tvar zvona a potom nasleduje cibuľa.
 

Klasicistický oltár je z roku 1797 s ústredným obrazom Anjela vyslobodzujúceho Petra apoštola z väzenia. Z troch strán sú drevené empory. Kazateľnica, organ i zvon sú klasicistické z roku 1797. ^[2] Na väčšom zvone je nápis „Supptibus Exclesiae Evangelicae Felso-elensis 1803“ a na menšom nápis „Sumptibus Excelsiae Felso-Zela-ilôadiciensis“. ^[3]
 

Andrej Lanštiak v správe z kanonickej vizitácie z prelomu 19. a 20. storočia hovorí aj o nápise na veži: „Pevná veža je meno Hospodinovo – 1792“, no v roku 1964 sa už nespomína. Kostol rozšírili v roku 1892. ^[4]
 

Zaujímavým spôsobom opisuje Ladislav Paulíni vo svojej monografii Dejepis superintendencie nitrianskej (1898) okolnosti, za ktorých si hornozelenickí cirkevníci stavali svoj kostol: „Cirkev trvala do konca XVI. storočia až do 10-ročného prenasledovania. Vtedy zanikla, ale zase ožila počiatkom XVIII. stoletia, bo ačpráve v priateľskom dohovore sečanskom nie je vriadená medzi církve, ktorým sa prinavrátiť majú odobrané kostoly, no predsa vstúpila do úžitku svobody náboženskej a povolala za farára Mateja Silvayho r. 1706, ktorý bol prítomný i pri sriadení nového seniorátu fraštacko-topolčiansko-bojnického dňa 16. nov 1706 na Strede. Po siedmich rokoch zase zanikla. Potom chodili Zeleničania do artikulárskych kostolov, jedni do Stredy, iní do Prietrže. Po vydanom tolerančnom patente dlho sa nezmohli Zeleničania sriadiť cirkev, až o desať rokov sa im to podarilo dňa 18. dec. r. 1791. Vtedy pripojac si fílie Siladice, Dolné Zelenice, Bučany, Frašták a Šalgov dostali povolenie. Počiatok služieb Božích učinených v nedeľu IV. adventnú spomenutého roku a hneď nasledujúceho roku prikročilo sa i ku stavaniu kostola s vežou. Do vystavenia kostola vykonávaly sa služby Božie v stodole Jána Bojnáka. V dome tohože cirkevníka býval i farár Samuel Mihalovič, až sa fara vystavila. Chrám Pána dostavaný r. 1792 a t.r. v nedeľu 18. po sv. Trojici posvätený. Organ daroval cirkvi vtedajší inšpektor, Ján Brunovský, štyri svietniky na oltár daroval Michal Miller, fraštacký hostinský; dve kamže i dve zápony na kancel darovala barónka Maria Zay; čierno prikryvadlo k času pôstnemu a adventnému Alžbeta Rakšany rod. Ceterova. Fara a škola postavená bola r. 1794, ktoré ale 26. aug. 1813 rozvodnený Váh zboril a tak obe nasledujúceho roku znovu vystavené boly.“ ^[5]
 

V roku 1856 si cirkev zadovážila nový klasicistický organ, ktorý po väčších opravách slúži dodnes. Údaj je z vizitácie z roku 1902 - cena za organ bola 630 zlatých (florénov). Postavil ho Ignác Fazekaš – trnavský organológ. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Pri 150. výročí bol zrekonštruovaný a elektrifikovaný. V roku 1958 a 1964 sa pristúpilo k ďalším významným opravám kostola a farskej budovy, uskutočnila sa elektrifikácia zvonov. Drobné úpravy kostola spojené s technickým vybavením sa uskutočnili aj v roku 1979, 1986 a 1993. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.