obec Slovenská Ľupča, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj
Jeden z mála hradov na Slovensku obývaných nepretržite od stredoveku až po súčasnosť.
V minulosti kontroloval cestu údolím Hrona vedúcu zo Zvolena do Brezna a ďalej na Spiš. Bol postavený pravdepodobne na mieste bývalého hradiska. [1] Najstaršie písomné správy o hrade sú z roku 1250. [2] Postavili ho ako kráľovský hrad krátko po tatárskom vpáde a bol miestom častého pobytu kráľa Bela IV., ktorý tu vydal niekoľko listín. Krátko po smrti kráľa Ondreja III. sa stal súkromným majetkom Demetera a Donča, predkov Balassovcov, ktorým ho v roku 1306 zabral Matúš Čák. V jeho držbe zostal do roku 1314, keď sa vrátil do rúk magistra Donča. Neskôr v 14. storočí ho v lete často navštevovali uhorskí králi [3], o čom svedčia početné listiny spísané na hrade. V roku 1424 kráľ Žigmund hrad daroval svojej druhej manželke Barbore Cillskej. Ako sídlo vdov slúžil aj ďalej, v roku 1439, keď ho nadobudla kráľovná – vdova Alžbeta, ktorá pre finančnú núdzu majetok prepustila hradnému kapitánovi Jurajovi Horváthovi. Jeho potomkovia zostali na Ľupči do roku 1447. [4] Potom hrad vlastnili Dóczyovci, ktorí tu v roku 1514 väznili vodcov baníckej vzbury v Brezne. [5] V rokoch 1600 – 1620 vlastnil hrad banskobystrický mešťan a neskôr kráľovský radca Gašpar Tribell. Po Tribellovej smrti v roku 1620 hrad odkúpil Štefan Széchy a po jeho rýchlom skone zostal v rukách vdovy Márie Széchyovej, ktorá sa neskôr vydala za Františka Wesselényiho. V roku 1666 stál Wesselényi na čele sprisahania proti kráľovi. Po jeho smrti vdove v roku 1670 zabavili všetky majetky a aj Ľupčiansky hrad. [6] Széchyovci uskutočnili v Ľupči niekoľko ranobarokových úprav, v rámci ktorých postupne vybudovali na nádvorí horného hradu arkádovú chodbu a na hornom podlaží bývalej batériovej veže zriadili kaplnku. Podľa inventára z roku 1672 mal hrad šesť básť a dvadsaťštyri miestností. Pozoruhodnosťou je hradný vodovod a bol ňou aj výťah na uľahčenie dopravy do horného hradu. [7]
Hrad prešiel v roku 1670 do majetku kráľovskej komory a spravovali ho hradní kapitáni. V roku 1692 bola zbarokizovaná kaplnka. [8] Počas povstania Františka II. Rákocziho bol hrad v roku 1703 dobytý a vyrabovaný povstalcami a sedmohradský vojvoda ho za zásluhy venoval svojmu generálovi, grófovi Mikulášovi Bercsényimu. Hrad v roku 1708 obsadilo kráľovské vojsko a dostal sa do držby kráľovskej komory. V tom čase odstránili na hrade statické poruchy a v predhradí vybudovali nové hospodárske budovy. V polovici 19. storočia vznikol na hrade požiar. Hrad opravili už v neogotickom slohu, v ktorom postavili aj nové vstupné krídlo v rozšírenom predhradí. Na jeho ploche v rokoch 1886 – 1887 vybudovali prístavbu pre výchovný ústav neskorší sirotinec. [9] Súčasne vybudovali monumentálne schodište, vedúce na horné nádvorie a v historickom štýle tej doby upravili fasádu brány vonkajšieho opevnenia. [10] Po skončení druhej svetovej vojny tu boli ubytované rehoľné sestry a potom hrad dočasne slúžil ako kňazský seminár. Na konci 20. storočia zriadili na hrade menšie múzeum, ktoré by malo v rozšírenej podobe slúžiť verejnosti po skončení prebiehajúcej komplexnej obnovy hradu, ktorú realizuje súčasný majiteľ. [11]
Hĺbkovým výskumom pod vedením Ing. arch. Ivana Gojdiča sa z najstaršej architektúry hradného jadra z 13. a 14. storočia podarilo identifikovať hranolovú vežu. Situovaná bola na najvyššom mieste skalného hrebeňa a obklopená obvodovým opevnením. Nájdený pozostatok murív ďalšej zástavby sa pripájal k severozápadnému nárožiu veže a pokračoval skalným masívom smerom na západ. V trojpodlažnej obytnej veži s interiérom 4 x 4 m sa v najnižšom podlaží zachovala cisterna a na úrovni poschodia fragmenty rebrovej klenby a čierna kuchyňa. Posledné obytné podlažie sprístupňovalo vonkajšie drevené schodište. Ďalšia zástavba sa nachádzala v severnom susedstve veže, ale silným zemetrasením v roku 1443 bola natoľko zničená, že neskoršie prestavby jej podobu úplne zmenili. Podľa dobových záznamov zemetrasenie zničilo takmer celý hrad, čo vyvolalo potrebu urýchlenej rekonštrukcie. V stavebných prácach na obnove hradu po Horváthovcoch pokračovali Dóczyovci. V rámci postupnej obnovy a neskoršej gotickej prestavby hradného komplexu vznikla na východnom konci horného hradu veľká valcová batériová veža, ktorá svojou hmotou chránila jadro zo strany horskej šije. Od tejto veže smerom na západ na základoch starších stavieb dostavali nové palácové krídlo napojené na staršiu obytnú vežu. O niečo nižšie vo svahu na južnej strane hradného jadra vztýčili nový pás opevnenia, čím vznikol dnešný šošovkovitý pôdorys horného hradu s centrálnym nádvorím. [12]
Zdokonaleniu obrany prístupu venoval na základe skúsenosti pozornosť kráľovský dôstojník Krištof Thurn, ktorý hrad v roku 1531 dobyl od Dóczyovcov, pre kráľovnú Máriu Habsburskú, sestru Ferdinada I. Habsbusrkého. Turn prekryl hlavný vstup od severu prístavbou novej priechodnej dvojpodlažnej bašty vo funkcii barbakánu a na mieste pôvodnej brány dal osadiť dodnes zachovaný neskorogotický portál s letopočtom 1531. Nasledovali ranorenesančné úpravy, súvisace s nadstavbou celého paláca, ktorého západná reprezentačná sieň dostala polygonálny arkier. Dovtedy členitá architektúra horného hradu s dvoma dominantnými vežami sa výškovo vyrovnala a získala približne dnešný vzhľad. [13]
Renesančné úpravy vyvrcholili, keď hrad vlastnil obchodník Pavol Rubigallus a jeho syn v rokoch 1570 – 1590. K južnej hradbe pristavali rozmernú trojpodlažnú hranolovú baštu (12 x 10m) s novým vstupom do hradu. Reprezentačná sála na prvom poschodí bola zo strany nádvoria dostupná z ochodze a dosiaľ zachovaným honosným portálom s figurálnou výzdobou. Komfort obytných priestorov hradu Rubigallovci podstatne zvýšili zriadením nových prevétov (toaliet). K zaujímavostiam patrí zachovaná, do skaly vytesaná 112 m dlhá úniková chodba vedúca z hradnej studne do domu pod hradom. Pravdepodobne sa Rubigallus pričinil o výstavbu nového murovaného predhradia, situovaného východne od horného hradu. Nie je vylúčené, že vtedy (alebo o niečo skôr) vyrástla na výšine severovýchodne od hradu rozsiahla predsunutá drevohlinitá fortifikácia okrúhleho tvaru. [14]
V budovaní vonkajšieho opevnenia pokračoval Gašpar Tribell. K Rubigallovej bašte pristaval nový objekt krytého prístupového schodiska a asi doplnil hradbový múr predhradia o pozdĺžnu zaoblenú baštu, ktorá vystupovala pred južnú líniu opevnenia. [15]
Hladké fasády exteriéru hradu si zachovali pomerne málo pôvodných architektonických detailov, zväčša sú to obruby gotických okien so skosenými alebo presekávanými prútmi, pôvodne s kamenným krížom, strieľne a smolné nosy. Na nároží sa zachoval vyhliadkový arkier polygonálneho tvaru s vysokou ihlancovou strechou, pod ním je združené renesančné okno. Arkádové nádvorie horného hradu má renesančné portály s pôvodnou polychrómiou. Tzv. Rubigallovský portál je datovaný rokom 1573. Hranolová veža má maľby s motívmi ľalií. [16]
V interiéri sa z najstarších slohových období zachovalo niekoľko gotických lomených portálov. Renesančné úpravy zo 16. storočia sú charakteristické portálom z roku 1531, ktorý má obrubu s presekávanými prútmi, a Rubigallovským portálom s bohatým rastlinným dekorom. Prestavba hradu začiatkom 17. storočia je typická bohato riešenými štukovými sieťovými hrebienkovými klenbami s rastlinným dekorom, jedna klenba má datovanie 1615. Neogotické schodište má klenutý priestor, rozčlenený lomenými oblúkmi nesenými kruhovým stĺpom. Kaplnka má rebrovú klenbu. [17]
Rekonštrukcia.
Od roku 1957 slúžil hrad ako Charitný domov. Obnovu pre účely Charitného domova v rokoch 1957 – 1961 realizoval Pamiatkostav Žilina. Reštaurátorské práce - reštaurovanie renesančných portálov na nádvorí - akademický maliar Vladimír Úradníček, v rokoch 1963 – 1964. [18] Posledné stavebné úpravy na hrade (po roku 1957) rešpektovali charakter objektu. Zachovala sa dispozícia hradu, otvorili sa arkády horného nádvoria, odkryli sa ranorenesančné nástenné maľby a zreštaurovali sa ranorenesančné sgrafitá na veži horného nádvoria. [19]
Slovenská Ľupča - hrad (č. ÚZPF 77/1-19) - architektonicko-historický výskum - rok 2004. Autori: Ing. arch. Ivan Gojdič a kolektív. [20]
Slovenská Ľupča - hrad - Gizelin dom a schodisko, doplnok k architektonicko-historickému výskumu - rok 2004. Autori: Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. M. Timková, Mgr. Katarína Zvedelová, PhD., R. Danák, M. Muráriková, Mgr. M. Nováková. [21]
Slovenská Ľupča – hrad, opevnenie (č. ÚZPF 77/18) - I. a II. etapa architektonicko-historického výskumu - rok 2006. Autori: Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Peter Mosný. [22]
Slovenská Ľupča – hrad, východná veža (č. ÚZPF 77/1-19) - architektonicko-historický výskum exteriéru - rok 2008. Autor: Ing. arch. Ivan Gojdič. [23]
Slovenská Ľupča - hrad (č. ÚZPF 77/1-18) - architektonicko-historický a umelecko-historický výskum fasád horného nádvoria - rok 2016. Autori: Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Silvia Paulusová. [24]
Slovenská Ľupča – hrad, barbakan s bránou (č. ÚZPF 77/4) – architektonicko-historický výskum - rok 2019. Autori: Ing. arch. Martin Bóna, PhD., Mgr. Michal Šimkovic. [25]
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Prebieha obnova. Objekt je v súkromných rukách. Využíva sa čiastočne pre verejnosť a čiastočne pre súkromné účely.
Stojí na skalnej ostrohe (410 m. n. m.) jedného z južných výbežkov Nízkych Tatier nad severovýchodným okrajom obce Slovenská Ľupča. [26] Na hrad sa vychádza pôvodnou stredovekou cestou po západnom svahu kopca. [27] Cesta vystupuje na sedlo, kde sa stáča tak, že sa k hradu približuje z východnej strany. [28]
Z mesta Banská Bystrica autobusom do obce Slovenská Ľupča. Cez obec cesta priamo na hrad. Výstup trvá 20 minút.
[1] MOSNÝ, Peter: Hrad Ľupča. In: Pamiatky a múzeá, 1999, č. 4, s. 24.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 124.
[3] V priebehu 14. storočia sa na hrade zdržiavali – Karol Róbert z Anjou, Ľudovít Veľký a Žigmund Luxemburský. MOSNÝ, Peter: Hrad Ľupča. s. 24.
[4] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 196.
[5] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 175.
[6] František Wesselényi zomrel v roku 1667 na hrade Slovenská Ľupča. Niekoľko historikov predpokladá, že išlo o samovraždu. IZAKOVIČOVÁ, Mária – KRIŽANOVÁ, Eva – FIALA, Andrej: Slovenské hrady a kaštiele. Bratislava: Šport, 1969. s. 159.
[7] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 198.
[8] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 175 - 176.
[9] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 198.
[10] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 125.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 198.
[12] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 196 – 197.
[13] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 197.
[14] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 197 - 198.
[15] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 198.
[16 - 17] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 176.
[18] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine : Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica : Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 24.
[19] IZAKOVIČOVÁ, Mária – KRIŽANOVÁ, Eva – FIALA, Andrej: Slovenské hrady a kaštiele. s. 159.
[20 - 21] www.pamiatky.sk (28.8.2013)
[22] www.pamiatky.sk (3.5.2023)
[23] www.pamiatky.sk (10.5.2023)
[24] www.pamiatky.sk (10.4.2018)
[25] www.pamiatky.sk (25.4.2020)
[26] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 196.
[27] IZAKOVIČOVÁ, Mária – KRIŽANOVÁ, Eva – FIALA, Andrej: Slovenské hrady a kaštiele. s. 156.
[28] MOSNÝ, Peter: Hrad Ľupča. s. 24.
HOMOLA, Vladimír - TOMEČEK, Oto et al.: Hrad Ľupča - klenot Pohronia vo svetle vekov. Podbrezová: Želieziarne Podbrezová a. s., 2017. 368 s. ISBN 978-80-972801-5-4
MIŇO, Martin: Obnova horného nádvoria Ľupčianskeho hradu. In: Monument revue, IX, 2020, č. 1, s. 30 – 35.
MOSNÝ, Peter: Hrad Ľupča. In: Pamiatky a múzeá, 1999, č. 4, s. 24 – 25.
www.hradlupca.sk
www.slovenskalupca.sk
48.772603, 19.280688
48°0 46' 21.37", 19°0 16' 50.48"
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU