Galérie   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
Lokalita
obec Medzilaborce, okres Medzilaborce, Prešovský kraj
História
V kontexte umeleckého i životného odkazu Andyho Warhola [1], ako aj jeho bratov a príbuzných, vzniklo v Medzilaborciach Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. [2]
 

Vzniku Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach predchádzali aktivity realizované najprv v Malej galérii Klubu priateľov výtvarného umenia pri výtvarnom odbore Základnej umeleckej školy a neskôr Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach. Počas existencie týchto inštitúcií sa podarilo v čase ešte bývalého komunistického režimu zozbierať pomerne veľa materiálov, rôznych autentických dokumentov, ktoré sú dnes súčasťou zbierkového fondu a archívu múzea. [3]
 

S oficiálnou platnosťou existuje múzeum od 1. 9. 1991 najprv v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a od roku 2001 je zriaďovateľom Vyšší územný celok Prešovského samosprávneho kraja v Prešove. Bez iniciatívy Johna Warholu, Dr. Michala Bycka, PhD., F. Hughesa, V. Protivňáka, Spoločnosti Andyho Warhola a The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku by múzeum neexistovalo. Spomenutí ľudia a spoločnosti sa zaslúžili o to, aby sa Múzeum moderného umenia Andyho Warhola sformovalo ako nadregionálna špecifická inštitúcia múzejno-galerijného typu, zaoberajúca sa predovšetkým aktuálnymi tendenciami súčasného umenia a hlavne životom a dielom Andyho Warhola. [4]
 

Už od svojho vzniku múzeum špecifikovalo svoju činnosť v kontexte potrieb a aktualít múzejných inštitúcií na Slovensku i v zahraničí, vytvárajúc pritom podmienky pre existenciu aj intermediálnych aktivít, kumulujúc pritom inštitúciu do komplexu umelecko-edukačno-vedeckých reflexií v rovine aktuálnych trendov vo svete. Ako prvé múzeum na Slovensku koncepčne mapuje, prezentuje a odborne spracováva aj tie tendencie vo výtvarnom umení a kultúre, ktoré doposiaľ málo inštitúcií akceptuje (ako napríklad vplyv etnika pôvodu umelca na jeho dielo, vplyv pop-artu na aktuálne umenie na Slovensku, muzeoedukologické aktivity a podobne). [5]
 

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach je známe tým, že v svojej dramaturgickej oblasti venuje pomerne dôležitú pozornosť aktivitám umelecko-edukačného charakteru. Svedčí o tom aj zriadenie Experimentálneho centra umeleckej výchovy Spoločnosti Andyho Warhola pri Múzeu moderného umenia Andyho Warhola, ako aj fakt, že v nadväznosti na úspešne realizované aktivity nadregionálneho charakteru došlo k zriadeniu špeciálneho Oddelenia muzeoedukológie, ktoré už koncepčne rieši problémy umeleckej edukácie v teoretickej i praktickej rovine v kontexte snahy vytvoriť z múzea živý organizmus a nie formálne udržiavané mauzóleum. Edičná činnosť múzea je ďalším variantom umeleckej edukácie a veľmi prospešným médiom interného vedeckého i odborného výskumu. Okrem vydávania propagačných katalógov k výstavám, informatívno-metodických listov o problematike obsahov muzeoedukologických aktivít vydáva za finančnej pomoci Spoločnosti Andyho Warhola, dotovanej z Nadácie Andyho Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku, aj výsledky svojho výskumu v podobe odbornej literatúry, zaoberajúcej sa predovšetkým problémami muzeoedukológie (problematika percepcie, recepcie umeleckého diela, postmoderných a súčasných tendencií v umení a pod.). [6]
 

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach je ojedinelou inštitúciou (je spolu s Múzeom Andyho Warhola v Pittsburghu jediným múzeom Andyho Warhola na svete), spolupracuje s rôznymi umeleckými inštitúciami podobného odborného zamerania v zahraničí. Ako výsledok spolupráce sa realizujú a kurátorsky vypracovávajú medzinárodné výstavné projekty propagujúce a reflektujúce život a dielo Andyho Warhola v kontexte postmoderných tendencií v umení. V rámci týchto medzinárodných výstav sa kurátorské projekty pripravujú v konfrontácii s tendenciami postpop–artu, resp. neopop–artu na Slovensku i v zahraničí. Sprievodnými akciami týchto výstav sú prednášky, semináre, happeningy, performance, koncerty a iné akcie, ktoré reflektujú tematické a ideové zameranie výstavy. [7]

Expozície
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach sa prezentuje troma stálymi expozíciami diel Andyho Warhola, vzácnych artefaktov o pôvode umelca získané alebo zapožičané od pozostalých a blízkych umelca. K prvej stálej expozícii patria práce Andyho najstaršieho brata Paula Warholu a jeho syna Jamesa. Paul je výtvarník-amatér žijúci na farme neďaleko Pittsburghu, jeho syn James je profesionálnym výtvarníkom, venujúcim sa knižnej ilustrácii pre deti. Obrazy Paula Warholu môžeme považovať za výtvarné experimenty, pretože vytvára pestrofarebné dekoratívne obrazy pomocou odtláčania slepačích nôžok na rôzne farebné podklady. James Warhola sa v tejto expozícii prezentuje dvoma olejomaľbami Novodobý gladiátor a Čarodejnícka dielňa. Koncepčne na túto expozíciu nadväzuje expozícia o pôvode Andyho Warhola, ktorej obsahom sú dokumenty, artefakty prevažne zapožičané od jeho rodinných príslušníkov. [8]
 

Súčasťou expozície je napríklad autentická listina, ktorou sa Andy Warhol zriekol dedičných majetkov v rodisku svojich rodičov v Mikovej, fotografia portrétu Júlie Warholovej, podľa ktorej Andy Warhol urobil slávny portrét svojej matky technikou serigrafie. Medzi najcennejšie artefakty v tejto expozícii patrí autentická košieľka, v ktorej boli pokrstení synovia Júlie a Andreja Warholovcov – Paul, John a Andy, ale aj Andyho autentický fotoaparát, magnetofón či slnečné okuliare. Expozíciu doplňuje i dokument z podpisovej akcie za zriadenie múzea, organizovaná Michalom Cihlářom a Alešom Najbrtom v roku 1989, ktorú okrem iných podpisovalo aj mnoho osobností politického a kultúrneho života (jedným z nich bol aj bývalý prezident ČSFR a Českej republiky Václav Havel, či významný európsky umelec Milan Knížák). [9]
 

Hlavná a najobsiahlejšia expozičná časť múzea zahŕňa stálu expozíciu diel Andyho Warhola. Pozostáva z obrazov zapožičaných múzeu Nadáciou Andyho Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku, súkromných zberateľov, ale aj z diel, ktoré sú majetkom múzea. Expozícia je koncepčne vypracovaná tak, aby v nej boli obsiahnuté všetky dôležité tvorivé obdobia umelca, vrátane jeho dominantných výtvarných tém. Diela sú prevažne serigrafie na kartónovom papieri, niektoré z nich ručne kolorované. K najstaršie datovaným patria dve serigrafie Campbellovych polievok z roku 1969. K najvýznamnejším zaraďujeme portfólio 10 najznámejších Židov 20. storočia či portfólio Ladies and Gentlemen. Návštevníci múzea môžu zhliadnuť i varianty kardinálnych tém Andyho Warhola, medzi ktoré patrí téma kvetov a téma smrti. Z tohto cyklu je v expozícii zastúpené portfólio z roku 1974 Flowers (Black and White), dvojica serigrafií Kvety I a Kvety II z roku 1970, dve serigrafie Elektrické kreslo II z roku 1971, ktoré patria do cyklu takzvaného Americká smrť. [10]
 

K témam komunistické symboly patria v expozícii serigrafie Kladivo a Kosák či Červený Lenin. Portréty slávnych osobností patria medzi obľúbené, v expozícii ich zastupujú portréty napríklad lídra skupiny Rolling Stones Micka Jaggera, Ingrid Bergmanovej, Mildred Scheel, Lillian Carterovej, H. Ch. Andersena, Teddyho Roosevelta, Sv. Apollonie atď. Vymenované diela a portfóliá patria medzi najvýznamnejšie, samozrejme, súčasťou expozície sú aj ďalšie originály Andyho Warhola či výstavné tlače tzv. exhibition prints, určené výlučne na výstavné účely bez možnosti komerčného využitia v podobe predaja, alebo faksimile. Stále expozície a výstavná činnosť nie sú jedinými aktivitami múzea. [11]

Kontakt
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
Ulica Andyho Warhola 749/26
068 01 Medzilaborce

OTVÁRACIE HODINY
Letná sezóna (máj - september):
• Utorok - Piatok : 10:00 – 17:00
• Sobota - Nedeľa : 12:00 – 17:00
Zimná sezóna (október - apríl):
• Utorok - Piatok : 10:00 – 16:00
• Sobota - Nedeľa: 12:00 – 16:00
Fotogaléria
Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce -  námestie a socha umelca pred galériou foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - námestie a socha umelca pred galériou foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - socha umelca pred galériou foto © Viliam Mazanec 8/2021Medzilaborce - Andy Express (turistický vláčik) foto © Viliam Mazanec 8/2021
Poznámky
[1] Andy WARHOL (* 6. august 1928, Pittsburgh – † 22. február 1987, New York) - americký maliar, filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí pop art. Warhol sa narodil ako Andrew Warhola v Pittsburghu v Pensylvánii, USA, prisťahovalcom rusínskej národnosti z dediny Miková v Česko-Slovensku (dnes severovýchodné Slovensko). Ani jeden zo súrodencov sa nenarodil na Slovensku. Umelecký talent sa prejavil skoro, študoval priemyselné (komerčné) umenie na Carnegie Institute of Technology (dnes známe ako Carnegie Mellon University) v Pittsburghu. Po absolvovaní školy sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. Stal sa známym hlavne rozmarnými atramentovými maľbami topánok v charakteristickom štýle. V 60. rokoch začal s maľbami slávnych amerických produktov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Prešiel na sieťovú tlač, so snahou nielen o tvorenie umenia masového tovaru, ale aj k masovej tvorbe umenia. Zamestnal a usmerňoval „umeleckých pracovníkov“ v tvorbe výtlačkov, topánok, filmov a ďalších diel vo svojom štúdiu, The Factory, umiestnenom v Union Square v New Yorku. V 70. rokoch a v 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe a Elvis Presley. Ikonické figúry a slávni ľudia sú hlavné témy v tvorbe Warhola. The Factory (Továreň) umiestnená na 221 East 47th Street v Manhattane, bolo Warholovo štúdio od roku 1963 do 1967. Presťahovalo sa na 33 Union Square West koncom roka 1967, keď budovy East 47th boli zbúrané. The Factory bolo obľúbené miesto umeleckých kruhov, konzumentov amfetamínu a Warholových superhviezd. Tu vytváral svoje sieťové tlače. Interiér bol obalený cínovou fóliou a strieborným náterom a striebornými „oblakmi“ v podobe veľkých, héliových balónov v tvare vankúšov. The Factory sa stala miestom stretnutí umelcov a tých čo sa za nich vydávali, ako Mick Jagger, Lou Reed, David Bowie a Truman Capote. Warhol sa stal manažérom Reedovej vplyvnej newyorskej rockovej skupiny The Velvet Underground v roku 1965. Viacero z Reedových piesní sa týka ľudí, ktorých spoznal v The Factory, konkrétne aj jeho najznámejšia sólová pieseň Walk on the Wild Side, ktorá sa vzťahuje na viacero superhviezd. Okrem toho ako maliar bol Warhol známy aj ako veľmi zdatný filmový tvorca. Medzi rokmi 1963 až 1968 vytvoril viac než šesťdesiat filmov. Jeden z najslávnejších, Sleep- Spánok (1963), ukazuje muža (John Giorno, ktorý mal pomer s Warholom), ktorý spal osem hodín. V 35-minútovom filme Blow Job (1963), ukazuje tvár Davida Perlmana prijímajúceho fellatio. Warholova postava bola uvádzaná vo viacerých filmoch. Bol zobrazený umelcami ako Crispin Glover, David Bowie a Jared Harris, v The Doors, Basquiat a I Shot Andy Warhol. Bol barmanom v The Cars' hudobnom videu Hello Again. Dňa 3. júna 1968 psychicky labilná, militantná feministická spisovateľka Valerie Solanas (hrala vo viacerých Warholových filmoch), stála návštevníčka The Factory, vstúpila do Warholovho štúdia, trikrát vystrelila na Warhola a skoro ho zabila. Dve strely ho trafili, prešli žalúdkom, žlčníkom a oboma pľúcami. Solanas potom otočila zbraň na Warholovho priateľa, Maria Amaya a strelila ho do stehna. Aj keď Warhol prežil toto zranenie, nikdy sa z neho celkom nezotavil. Solanas neskôr vysvetľovala, že „mal príliš veľkú kontrolu nad mojím životom“. Príbeh Valerie Solanas bol spracovaný vo filme z roku 1996 I Shot Andy Warhol s Lili Taylor s režisérkou Mary Harron. Warholov priateľ Lou Reed nikdy neprepáčil Solanasovej čin. V roku 1990 natočil album Songs for Drella (Drella bola prezývka Andyho Warhola) s bývalým kolegom z Velvet Underground John Cale, v ktorom bola aj pieseň „I Believe“. V nej spieval Reed "I believe/I would've pulled the switch on her myself." (Verím, že by som na ňu sám namieril.) V ostatných piesňach albumu vyjadruje Reed poľutovanie nad tým, že sa Warholovi viac nevenoval pred jeho smrťou. Sám Warhol Solanas odpustil jej skutok a neskôr satirizoval celú udalosť následným filmom, kde nazval skupinu po Solanas' S.C.U.M. (Society for Cutting Up Men) - Spoločnosť na podrezanie mužov, P.I.G. – Politically Involved Girlies - Politicky angažované dievčatká. Warhol chodil do spoločnosti do newyorských nočných klubov Serendipity a Studio 54. Jednou z jeho obľúbených popových skupín bola Blondie; na jednej zo show na ich záverečnom turné v roku 1982 sa tiež „zamiloval“ do hudby aj do pekných zjavov ich úvodnej skupiny, Duran Duran. So skupinou (najmä s keyboardistom Nickom Rhodesom) mal veľa rokov priateľský vzťah. Warhol mal chýr tichého, veľmi presného pozorovateľa, dokonca voyeura. Nejedna osoba ho žartovne spomínala ako „trochu zohriatu smrť.“ Mal ostré oko pre umenie a podporoval Duchampov pohľad, že keď sa na niečo prezentuje ako umenie a povie o tom, že to je „umenie“, tak to aj je umenie. Bol otvorený homosexuál, čo bolo vzácne pre slávnych ľudí v jeho čase, a mužským priateľom a spolupracovníkom vo svojom diele a zbierkach zložil hold. Bol puntičkársky zberateľ, odložil každý kúsok papiera, každý list fanúšikov (po odlepení známky), a každý časopis súvisiaci s jeho slávou spolu s osobnými zápiskami, homosexuálnu pornografiu a ukladal všetko do stoviek očíslovaných krabíc - a viac sa do nich nepozrel. Warhol rozprával o týchto krabiciach ako o jeho „časovom puzdre“. Veľa sa ich zachovalo a sú dostupné v Pittsburskom múzeu. Warhol bol pravidelne v útulkoch pre bezdomovcov v New Yorku, sčasti počas najrušnejších dní roka. Sám seba opisoval ako nábožného človeka, no nebol veľmi akceptovaný cirkvou pre svoju homosexualitu. V mnohých dielach má náboženské témy. Warhol zomrel v New Yorku po rutinnej operácii žlčníka vo veku 58 rokov. Nemal rád nemocnice a lekárov, takže zanedbal vyšetrenie svojich žlčníkových problémov. Pochovaný je na gréckokatolíckom cintoríne sv. Jána Krstiteľa (St. John the Baptist) južne od Pittsburghu. Yoko Ono mala jeden z rozlúčkových prejavov. Po jeho smrti aukčný dom Sotheby's potreboval niekoľko dní pre aukcie jeho majetku, čo prinieslo 20 miliónov dolárov. Mimo umeleckého sveta je Andy Warhol najviac známy svojím výrokom „In the future, everyone will be world famous for 15 minutes“ - (V budúcnosti bude každý pätnásť minút slávny). Počas jeho života sa táto fráza stala tak slávna, že sa dostala do povedomia verejnosti. Neskôr žartovne vravel novinárom: „My new line is, 'In fifteen minutes everybody will be famous'“ - (Môj nový výrok je 'za pätnásť minút bude každý slávny.') Andy Warhol Museum je umiestnené vo štvrti North Shore v Pittsburghu v Pensylvánii. Je to najväčšie múzeum amerického umenia venované jedinému umelcovi, v ktorom je viac ako 4 000 Warholových diel. Andyho brat John Warhola, Warhol Foundation v New Yorku a ďalší, založili v roku 1991 Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach na Slovensku, ktoré sa nachádzajú iba 15 km od rodnej obce jeho rodičov. V múzeu je veľa diel pochádzajúcich od Andy Warhol Foundation v New Yorku, ako aj osobné predmety od príbuzných. https://sk.wikipedia.org (16.9.2015) „Ja pochádzam odnikiaľ“ – veta, ktorou Andy často odpovedal novinárom pýtajúcim sa na jeho pôvod, je opäť iba súčasť jeho celoživotnej „taktiky“ kamuflovať. Pravdou však je, že Andy Warhol skutočne vedel o svojom pôvode, pretože potom by nebolo pravdou všetko to, čo o ňom a jeho rodine vypovedajú jeho bratia a blízki príbuzní. CUBJAK, Martin: Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. www.andywarhol.sk (27.8.2015)
[2 - 11] CUBJAK, Martin: Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. www.andywarhol.sk (27.8.2015)
Bibliografia
CUBJAK, Martin: “Na ceste“ s Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Súčasnosť a plán rekonštrukcie. In: Pamiatky a múzeá, 2022, č. 2, s. 39 - 43.
www.muzeumaw.sk
www.medzilaborce-urad.sk
GPS
49.268634, 21.904505
49°16'07.1"N 21°54'16.2"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk