Lokalita
obec Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Gotický kostol postavený v 15. storočí ako trojloďový s tromi svätyňami, z ktorých bočné sú situované diagonálne na presbytérium (vplyv stavby košického Dómu sv. Alžbety). Trojloďový pôdorys sa však nezachoval a bočné svätyne sa čiastočne zlikvidovali pri barokovej prestavbe lode koncom 18. storočia. Objekt vznikol pravdepodobne na mieste staršieho kostola, o ktorom je známe, že v roku 1331 už dávno stál, musel teda vzniknúť ešte v 13. storočí. Je veľmi pravdepodobné, že nový kostol za Jiskrových čias nebol ešte dokončený a že jeho výstavba - rušená vojnovými udalosťami - pokračovala až koncom 15. storočia. Kostol v roku 1644 vyhorel a renovovaný bol v roku 1646. Po druhom veľkom požiari, ktorý ho v roku 1794 vážne poškodil, sakrálny objekt zredukovali asi likvidáciou trojloďového priestoru a bočných svätýň (v záznamoch sa píše o restructa), namiesto ktorých vybudovali kolmú loď, naznačujúcu pôdorys plochého gréckeho kríža. Po barokovo-klasicistickej prestavbe bol kostol opravený až v rokoch 1895 - 1896 a reštaurovaný v roku 1935 pod dozorom pamiatkových orgánov. Počas druhej svetovej vojne v roku 1944 ho silne poškodili. ^[1]
 

Dnešný jednoloďový priestor s dlhým, polygonálne zakončeným gotickým presbytériom je obklopený pôvodným gotickým obvodovým múrom. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou. Klinové rebrá, s výžľabkom uprostred skosenia, sa zasekávajú priamo do steny. Na severovýchodnej stene polygónu presbytéria sa nachádza gotické pastofórium na ploche trojhranného štítu (pôvodne azda vimperk) s renesančnou rozetou. Na južnej stene presbytéria pod oknom sú dvojité sedílie s polkruhovým zakončením a gotickou profiláciou ostenia. Okná presbytéria majú kamenné čiastočne doplnené kružby z 15. storočia. Víťazný oblúk je lomený. Nad štvorcom lode je česká placka, úzke ramená gréckeho kríža pôdorysu sú preklenuté zdvojenými klenbovými pásmi. Klenba lode dosadá na mohutné nárožné piliere s volútovou hlavicou a festónom. Chór na západnej strane má tri arkády na stĺpoch. ^[2]
 

Na južnej strane lode, východne od vstupného portálu, je malý neskorogotický sedlový portál, ktorý vedie na točité schodište priamo z lode. Honosný južný portál, situovaný medzi dvoma gotickými opornými piliermi, má bohatú hruškovitú profiláciu prútov, sedlový otvor a dvojitý lomený oblúk, ktorý je lemovaný oslím chrbtom, zdobeným krabmi a vertikálne členený fiálami. Fiály s neskorším kuželovitými končiarmi sú horizontálne spájané s profilovanou lištou, a to stupňovite. Portál je derivátom južného portálu košického Dómu sv. Alžbety a súvisí s južným portálom rožňavského farského kostola. ^[3] Pred južným portálom sa nachádza mariánsky stĺp. ^[4]
 

Exteriér kostola je členený opornými piliermi okolo presbytéria a celého obvodu stavby. Na južnej strane presbytéria, celkom v rohu, je malý zamurovaný portál, vedúci pôvodne zvonku do presbytéria. Na pravej strane južného vstupného portálu je valcovitá vežička točitého schodišťa. ^[5]
 

Predstavaná veža na západnej strane mala klasicistickú úpravu z konca 18. storočia, ale bola cez druhú svetovú vojnu poškodená. ^[6] Má hladké fasády, lomené zvukové okná, nárožné dvojstupňové oporné piliere a zastrešená je ihlanom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty.
 

Vo veži sú tri zvony. ^[7] Vedľa nej je z južnej strany pristavaná neskorobaroková Kaplnka Božieho hrobu, zaklenutá pruskými klenbami. ^[8]
 

Hlavný pseudogotický oltár pochádza z roku 1896, s reliéfom Zoslania Ducha svätého a s plastikami sv. Štefana kráľa a sv. Ladislava. ^[9] Jeho hlavný výjav stvárňuje Matku Božiu a jedenástich apoštolov, nad ktorými sa v podobe holubice vznáša Duch Svätý. ^[10]
 

Z obrazov v interiéri dominuje na južnej strane sv. Ladislav, ku ktorému sa viaže legenda z blízkeho okolia. Na priľahlej Jasovskej planine sa nachádza Ladislavova vyvieračka, kde údajne sv. Ladislav bojoval proti Kumánom. Dostal sa do obkľúčenia, jeho vojsko nemalo vodu, tak zabodol meč do zeme a on získal tvar kríža. Keď modlitbu ukončil a meč vytiahol, zo zeme začala vyvierať voda. Na obraze je obdobný výjav, ale do zeme nevráža meč ale kópiu. Na severnej strane sa nachádza obraz, ktorý zobrazuje sv. Štefana a jeho syna Imricha, ako sa zhovárajú. Imrich drží v rukách ľaliu, ktorá symbolizuje, že zomrel ako dieťa a na trón po svojom otcovi nenastúpil. ^[11]
 

Kostol je zasvätený Duchu Svätému, čo sa odráža aj v erbe mesta (holubica) a holubicu s rozprestretými krídlami vidieť tiež nad hlavným oltárom. ^[12]
 

Dobové dokumenty potvrdzujú, že už pred rokom 1290 stál v Moldave murovaný kostol. Na jeho základoch bol v 15. storočí, za vlády kráľa Mateja Korvína, vybudovaný súčasný kostol. ^[13]
 

Významnú úlohu v protireformácii pripisujú legendy františkánskemu mníchovi Herkovi, ktorého miestne tradície dodnes spomínajú ako pátra Herka. Podľa legiend sa neváhal postaviť na čelo vojakov so zbraňou v ruke a tak obracať na vieru protestantov. V kostole je jeho podobizeň vytesaná do kameňa s vyznačením rokom smrti - 1686. ^[14]
 

Prvým známym kňazom v Moldave nad Bodvou bol Mikuláš, ktorý pôsobil v rokoch 1332 až 1335. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 427/0. ^[16]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centre mesta.