Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Vojnový cintorín (s rozlohou 4552 m2) vznikol počas prvej svetovej vojny v roku 1916 ako doplnok vojenského lazaretu, kde ležali zväčša ťažko ranení vojaci Rakúsko-Uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. V archívnom fonde Vojenského historického ústavu sú uložené náčrty cintorína z marca 1922 a je teda predpoklad, že konečné úpravy boli urobené v tom alebo predchádzajúcom roku. ^[1]
 

Podľa evidenčných listov vojakov možno určiť, že na cintoríne je pochovaných v samostatných hroboch 331 mŕtvych vojakov, deviatich identifikovateľných národností. Slovenská a česká národnosť nie je rozdelená, vojaci majú uvedenú československú národnosť. U šiestich vojakov nebola identifikovaná národnosť. ^[2]
 

 

Národnosť/ Počet pochovaných vojakov
 

československá 122
 

maďarská 53
 

juhoslovanská 51
 

rumunská 43
 

rakúska 16
 

ruská 15
 

talianska 11
 

poľská 11
 

nemecká 3
 

neznáma 6
 

 

Vojaci zomreli prevažne v Posádkovej nemocnici v Bratislave, ďalší v Divíznej nemocnici a v Kopčanoch v roku 1918. ^[3]
 

Cintorín nebol sanitárny frontový pri bojovej línii, ale v zázemí. Od svojho založenia až do konca druhej svetovej vojny bol riadne udržiavaný, mal skromnú architektúru, interiér pôsobil svojím vzhľadom ako udržiavaný parčík. Podľa dochovaných materiálov boli cestičky, ktoré oddeľovali v polkruhu osadené hroby, posypané bielym štrkopieskom. V strede cintorína okolo centrálneho kríža boli umiestnené kamenné lavičky. Výsadby tvorili javory, tuje a jedle. Zo spomínaných drevín sa zachovali iba staré javory. Z prvkov malej architektúry sa nedochovali ani lavičky, ani chodníky, iba hlavný kríž. ^[4]
 

Po druhej svetovej vojne, najmä po roku 1948 sa starý vojenský cintorín ocitol v hermeticky uzavretej obruči v prísne stráženej pohraničnej zóne. Priestor cintorína akoby prestal oficiálne existovať. Boli to začiatky jeho zanedbávania a devastácie. Nemožnosť prístupu k úprave cintorína umožnila nekontrolovaný rast náletovej zelene. Až v rokoch 2007 - 2009 na základe požiadavky bratislavského mestského investora pamiatkovej obnovy bola spracovaná dokumentácia rekonštrukcie územia a jeho premena na parkovú plochu nadväzujúcu na históriu územia. Našťastie sa zachoval pôvodný dobový situačný návrh spracovaný v marci 1922 v Prahe. Podľa neho bola plocha cintorína pôvodne rozdelená na päť samostatných sektorov s hrobovými miestami a jedným centrálnym krížom. V štyroch sektoroch boli hroby vojakov a piaty, v ktorom neboli vojaci pochovaní, bol zrejme rezervný. Tento sektor bol zabraný asi v roku 1939, pred druhou svetovou vojnou a bol tam postavený veľký vojenský dvojpodlažný bunker. Dôležitou súčasťou rekonštrukcie bol návrh zelene v priestore celého cintorína. Územiu dominujú pyramidálne topole. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Rekonštrukcia parku prebiehala postupne. Najprv pracovníci odstránili nevhodné a neperspektívne dreviny, potom vybudovali kamenné chodníky, v miestach pôvodných hrobov osadili kríže s menami padlých vojakov presne podľa zachovaných záznamov. Následne upravili celú plochu umiestnením prvkov drobnej architektúry a výsadbou nových hodnotných okrasných druhov drevín i kríkových skupín a založili trávnik. Lazaretný cintorín v Petržalke je unikátny z hľadiska súčasného stavu. Ministerstvo vnútra SR dalo v roku 2005 na obnovu pohrebiska základný príspevok milión korún. Kľúčovú časť rekonštrukcie však pokryl bratislavský magistrát, ktorý obnovu zabezpečil do dnešnej podoby. V tomto prípade môžeme hovoriť o rekonštrukcii, ktorá rešpektovala pôvodný pôdorys, ako aj zeleň. Na Slovensku je evidovaných 23 316 vojnových hrobov z prvej svetovej vojny. Na území Slovenskej republiky je celkovo pochovaných 160 000 padlých vojakov, z toho 65 900 vojakov prišlo o život v prvej svetovej vojne. ^[6]

Súčasný stav a využitie
Stav vojnového cintorína je veľmi dobrý.