Hrad Niedzica, nazývaný aj Dunajec, bol centrom dunajeckého panstva. Horný hrad postavil na začiatku 14. storočia Kakaš Berzeviczy. Od roku 1325 bol v rukách jeho synov Jána a Rikolfa, od roku 1330 v rukách Drugethovcov, v 15 storočí Schwarzovcov-Berzeviczyovcov, od roku 1470 Zápoľských, od roku 1528 Laských a nakoniec od roku 1589 Horváthovcov-Palocsayovcov. V rokoch 1683 - 1731 sa ocitol v zálohu Joanellicha de Toluano, neskôr sa vrátil Palocsayovcom. Začiatkom 19. storočia hrad obnovili, zriadili tu tiež väzenie a mučiareň. Počas stáročí bol hrad Niedzica pevnosťou i sídlom uhorských rodov. Iba na krátky čas sa dostal do rúk poľskej rodiny Laských. V roku 1920 sa hrad ocitol na území Poľska, hoci naďalej zostal vo vlastníctve maďarskej rodiny. Po celý čas bol obývaný. Od roku 1943 ho vlastnili jeho posledný majitelia Salamonovci. [1]
Na začiatku 16. storočia bol postavený stredný hrad a v roku 1601 dolný hrad s obrannými múrmi. Už v 14. storočí existovala na hrade gotická kaplnka, ktorá bola neskôr zničená. Na jej mieste na podlaží bašty dolného hradu zriadili novú kaplnku sv. Andreja. [2]
Hrad Niedzica / Dunajec je jedným z najzachovalejších hradov v Európe. Postavený bol na vápencovej skale 75 metrov nad hladinou Dunajca (566 m.n.m.). V súčasnosti sa odzrkadľuje vo vodách Czorstynskej priehrady. K hradu vedie umelo nasypaný pojazd. Vchádza sa doň starou bránou, nad ktorou sa nachádza erb Horváthovcov i dátum ukončenia prestavby hradu - rok 1601. Hrad sa vyznačuje malebným položením a pekným výhľadom na dolinu Dunajca (nad ňou sa týčia ruiny hradu Czorstyn) a v súčasnosti i na priehradu. Turistov k návšteve hradu láka tiež legenda o pokladoch Inkov, ukrytých v jazere Titicaca. Dňa 31. júla 1946 tu našli olovenú rúrku, obsahujúcu remienky so záhadnými uzlíkmi, ktoré pripomínali uzlíkové písmo Inkov (quipu). Údajne sa jednalo o testament Inkov. [3] Od roku 1949 sa o hrad stará Spolok historikov umenia, ktorý tu zriadil tvorivú dielňu a múzeum. [4]
Hrad, ktorý sa zachoval v dobrom stave, sa stal miestom nakrúcania niekoľkých filmov. Na hrade sa možno ubytovať. Je tu kaviareň v pivnici i reštaurácia v hradnej jedálni. Pred hradom sa nachádza drevenou strieškou zabezpečený peň tzv. dubu Palocsayovcov, ktotý ma obvod 6 metrov. Neďaleko hradu sa nachádza unikátna sýpka z 19. storočia. Je to drevený objekt na podmurovke. Konštrukcia stien je zrubová a strecha je pokrytá šindľom. V budúcnosti tu bude umiestnená etnografická expozícia. [5]
Rekonštrukcia.
Systematické renovačné i konzervačné práce na hrade prebiehajú od roku 1948. [6]
Stav pamiatky je veľmi dobrý.
Na hrade je umiestnené regionálne národopisné múzeum. [7]
[1] www.spisskastaraves.sk (23.5.2015)
[2] www.spisskastaraves.sk (23.5.2015)
[3] Po 2. svetovej vojne sa v poľskej časti objavila atraktívna správa. Podľa nej prišiel v roku 1946 na hrad potomok Šebastiána Berzeviczyho a jeho ženy, ktorou bola dcéra posledného vládcu Inkov. Ich testament z roku 1797, určený synovi Antonovi a uložený na hrade, mal obsahovať informácie o poklade Inkov. Na hrade sa vraj skutočne našlo olovené púzdro s uzlovým písmom, ale v Krakove sa po ňom stratili ďalšie stopy. Neskôr sa objavili v novinách aj ďalšie správy o výpravách za rozprávkovými pokladmi v peruánskom jazere Titicaca. www.pieniny.sk (23.5.2015)
[4] www.spisskastaraves.sk (23.5.2015)
[5] www.spisskastaraves.sk (23.5.2015)
[6] www.spisskastaraves.sk (23.5.2015)
[7] www.pieniny.sk (23.5.2015)
www.zamek-w-niedzicy.pl
49.422582, 20.319625
49°25'21.3"N 20°19'10.7"E