Lokalita
obec Raslavice, okres Bardejov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Židovskú náboženskú obec v Raslaviciach založili už dávno, pretože Židia tu mali nielen svoju modlitebňu – synagógu (Bužňu), ale aj ostatné židovské ustanovizne, z ktorých sa zachovala iba synagóga, starý a nový židovský cintorín a niekoľko rodinných domov, ktoré v súčasnosti obývajú niektorí občania obce a na miesta jedného z nich je v súčasnosti pekáreň. Okolo roku 1848 žilo v Raslaviciach a v susedných obciach asi 270 Židov. Potrebovali teda modlitebňu, rabína, šochéra (režníka), bitúnok, mikvu (kúpeľný dom) a cintorín. Moderná synagóga so schodišťom vedúcim na galériu pre ženy, bola po staničnej budove najväčšou stavbou v obci. Hlavným vchodom na prízemie sa vchádzalo do malej siene, ktorá sa používala v zimných mesiacoch. Odtiaľ sa vstupovalo do 10 x 8,5 m veľkej siene. Najväčšiu zásluhu na zveľaďovaní synagógy mala rodina Atlasovcov. ^[1]
 

Keď po roku 1867 Židia mali možnosť odsťahovať sa do Prešova alebo do Bardejova, ich význam v Raslaviciach značne poklesol. Prvá svetová vojna, rozpad Rakúsko – Uhorska a následný prechod moci do rúk novej garnitúry umožnil Židom získať a obsadiť obchodnú podnikateľskú sféru. ^[2]
 

Mená najznámejších židovských obchodníkov v Slovenských Raslaviciach:
 

Neuman – vlastnil obchod s potravinami a miešaným tovarom, obchodoval tiež s drevom.
 

Grúnwald – kupčil s poľnohospodárskymi strojmi/paráky, geple, mláťačky /a tiež s drevom.
 

Reichman/ka/ – predávala vajcia.
 

Reichman – obchodoval s hovädzím mäsom.
 

Liskind – vlastnil obchod s textilom a tiež klampiarstvom.
 

Abrahám Atlas – bol veľkostatkárom, vlastnil tehelňu a obchodoval s benzínom a olejami.
 

Izák Atlas so synom boli veľkostatkármi, vlastnili pozamky v Uhorských Raslaviciach v chotári Javník, obchodovali so stavebným materiálom a stavali školy.
 

Klein – vlastnil obchod so zrnom.
 

Kaufman – bol vlastníkom bitúnku a obchodoval s dobytkom. Gelb – bol krajčírom a tiež kontroloval košiare (ovce).
 

Grossman – vlastnil obchod s textilom, textilnú galantériu a sklenárstvo.
 

Braun – vlastnil obchod so zmiešaným tovarom. ^[3]
 

Mená najznámejších židovských obchodníkov v Uhorských Raslaviciach:
 

Friedman – bol vlastníkom sódovkárne, vyrábal sódu a malinovky.
 

Vigler – bol vlastníkom krčmy.
 

Steiner – vyrábal krytinu.
 

Schonfeld – vlastnil pozemky. Pred 2.svetovou vojnou tu bolo 35 židovských rodín. Z ďalších židovských občanov v obci Raslavice sú známe priezviská: Schwab, Sobel, Haber, Horowitz, Goldberger, Špringer, Lowy, Liling, Sigely. ^[4]
 

Okolo cesty smerom od Prešova na Bardejov stáli tri drevené vozárne – alaše spolu s hostincom. Známi bol Alaš u Abraháma. Funkcia alašov bola podobná ako funkcia dnešných motorestov. Pred vybudovaním prešovsko–bardejovskej železnice viedla cez obec Raslavice veľká furmanská premávka smerom do Poľska. Furmani a pocestní sa mohli v hostinci občerstviť a prenocovať. Ich vozy s tovarom a koňmi boli starostlivo odstavené v alaši – vo vozárni. Jedna krčma a alaš boli ešte okolo roku 1900 zbúrané a ostali dve krčmy a dva alaše, ktoré vlastnili dvaja bratia Atlasovci. Nižnú vlastnil Izák, vyšnú Abrahám. Krčmárenie bolo vtedy výnosné. Vyšný krčmár Abrahám mal v obci už spomínanú tehelňu. Pred prvou svetovou vojnou prichodili každú jar tehly robiť a páliť tehliari z Talianska. Nižný krčmár Izák manipuloval so štátnymi a župnými cestami. Cesty široko ďaleko boli v jeho rukách. ^[5]
 

Rabínom Raslavickej židovskej obce v roku 1940 bol Eliáš Katz a po ňom Jicchak Essle, ktorý zahynul v koncentračnom tábore Osvienčim. Medzi prvými vyhlásenými za mŕtvych v koncentračnom tábore Osvienčim bol Jakub Haber, 76 ročný obchodník, Samuel Grossmann 44 ročný obchodník, Helena Grosmanová rod. Haberová jeho manželka 46 ročná a MUDr. Béla Atlas. ^[6]
 

V koncentračnom tábore Osvienčim v rokoch 1942 - 1945 zahynulo z obcí Raslavice, Tročany, Janovce a Abrahamovce 88 židovských občanov. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav synagógy je dobrý.