Lokalita
obec Revúca, okres Revúca, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Klasicistická budova postavená v roku 1818 - 1820. ^[1] Neskoršie ju upravovali. Dvojpodlažný objekt na pôdoryse obdĺžnika s dvoma bočnými jednoosovými rizalitmi, zakončenými segmentovou atikou, a so stredným trojosovým rizalitom, ktorý má rovnú stupňovitú atiku s oválnym obrazom uprostred. Poschodie stredného rizalitu je členené pilastrami a polkruhovo zakončenými oknami so šambránou, nad ktorými je festón. Strecha je manzardová. ^[2]
 

Mestský dom patrí k najstarším stavbám v meste. Základný kameň bol položený 30. marca 1818. Dobré finančné pomery napomohli k ukončeniu stavebných prác už koncom roka 1819 a do užívania bol dom odovzdaný začiatkom roka 1820. V prízemnej časti budovy boli okrem kancelárií aj priestory pre strážnu miestnosť, sklady, archív, byty, žalár a pre krčmu. Na poschodí sa nachádzala mestská dvorana (v súčasnosti pracovňa primátora mesta), v ktorej sa odvíjal kultúrny a spoločenský život obyvateľov mesta. Počas existencie Prvého slovenského gymnázia sa v objekte hrávali divadelné predstavenia a konali študentské zábavy. Za mestským domom sa rozprestieral veľký dvor, ktorý tvorili hospodárske stavby. Býval v nich mestský gazda, ktorý spravoval majetok mesta - lúky, polia, lesy, ako aj mlyny, jatky, krčmy. ^[3]
 

Nad bočnými jednoosovými rizalitmi sa nachádzajú latinské nápisy. V roku 1992 bol v ľavom polkruhu pod omietkou objavený nápis: „Sacra Themis supra, Bacchus ius dicat ab infra“, čo v preklade znamená: „Tam hore (na nebi) svätá Themida a tu dole Bacchus (boh vína) hovoria pravdu“. Nápis vhodne dopĺňa v atike stredného trojosového rizalitu umiestnený oválny obraz Themidy, bohyne zákonného poriadku. V pravom polkruhu sa nachádza nápis, ktorý bol odhalený v roku 1996: „Senatus Populusque Nagy Röcensis Justitiae Mercurio Baccho Funda“, čo v preklade znamená: „Senát a ľud veľkorevúcky postavil pre spravodlivosť, podnikanie a zábavu (1819)“. ^[4]
 

Na budove je umiestnená mramorová pamätná tabuľa venovaná revúckemu rodákovi, mestskému lekárovi, národopiscovi, botanikovi, historikovi a etnografovi MUDr. Gustávovi Mauríciovi Reussovi, ktorý v mestskom dome býval, tvoril a pravdepodobne aj zomrel. Ako prvý popísal a pomenoval poniklec slovenský, preto sa kvet rastliny symbolicky ocitol na pamätnej tabuli. Jej autorom je akademický sochár a reštaurátor Ladislav Székely. Inštalovaná bola 27. októbra 1981. ^[5]
 

MUDr. Gustáv Maurícius Reuss sa stal priekopníkom vedecko-fantastického žánru na Slovensku a jeho román „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, čo na Zemi okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o Obežniciach, Vlasaticiach, Pôvode a Konci sveta vedel“ (1856) vyšiel o deväť rokov skôr ako román „Zo Zeme na Mesiac“ od Julesa Verna. Gustáv Reuss v ňom opisuje cestovateľov zo Slovenska z Muránskej doliny, ako sa balónom vydávajú na Mesiac. ^[6]
 

Od postavenia mestského domu slúžila budova predovšetkým obecnému úradu, neskôr miestnemu národnému výboru. V priestoroch budovy v 20. storočí sídlilo viacero inštitúcií, napríklad okresný súd, mestské kultúrne stredisko, ako aj Správa chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Mestský dom je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 540/0. ^[8]
 

Najrozsiahlejšie rekonštrukcie mestského domu prebehli v roku 1992 a v rokoch 1996 až 1997. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav budovy je veľmi dobrý.
 

Od roku 1997 je budova sídlom Mestského úradu Revúca. ^[10]

Prístup
Stojí v centre mesta. Námestie slobody 17.