obec Svätý Jur, okres Pezinok, Bratislavský kraj
Kúria vznikla v polovici 16. storočia s využitím starších murív a je príkladom zemianskej kúrie, kde je spojená obytná časť a reprezentačná funkcia s vinohradníctvom. [1]
V roku 1547 kúria vyhorela. V roku 1554 ku kúpila a obnovil Krištof Armbruster (kráľovský komorný radca a hlavný pokladník) ako svoje vidiecke sídlo, ktoré panovník oslobodil od daní. V roku 1590 kúria opäť vyhorela. Po požiari ju prestavali synovia Krištofa Armbrustera Pavol a Ján, ktorí zároveň rozšírili majetok rodiny vo Svätom Jure kúpou vinohradov. [2]
V prvej polovici 17. storočia rod predal majetok v Prešporku a presídlil sa do Svätého Jura natrvalo, pričom zmienky o rode Armbrusterovcov vo Svätom Jure možno sledovať až do roku 1823. [3]
31.12.1781, po vydaní Tolerančného patentu, sa v Armbrusterovskom slobodnom dome konal prvý konvent svätojurského evanjelického zboru. Od decembra 1782 do novembra 1783 (počas výstavby evanjelického kostola) sa v kúrii vykonávali evanjelické bohoslužby, pre ktoré bolo prispôsobených niekoľko izieb. V druhej polovici 18. storočia bola kúria neskorobarokovo prestavaná a v druhej polovici 19. storočia prefasádovaná. [4]
Od roku 1882 v kúrii žil a neskôr aj pracoval MUDr. František Kautz (1880 – 1948), významný lekár, na pamiatku ktorého bola pomenovaná ulica, na ktorej sa kúria nachádza. [5]
Renesančná kúria sa typovo radí k vinohradníckym meštianskym domom nemeckých kolonistov. Ide o prízemný nárožný objekt s pôdorysom v tvare písmena U. Hlavnej fasáde dominuje veľký, polkruhovo zakončený renesančný portál s podjazdom, ktorý fasádu aj hlavné krídlo delí na dve časti. Fasáda je plasticky členená, má osem okenných otvorov a do priestoru vystupujúci vchod do pivnice. [6]
Severná fasáda je bez akejkoľvek výzdoby a nadväzuje na ňu murivo opevnenia, ktoré ohraničuje pozemok aj zo západnej strany. Južné krídlo prilieha k susednému domu. Samotná kúria s vnútorným nádvorím zaberá približne polovicu pozemku. [7]
Hlavné krídlo bolo obytné a Dr. Kautz v ňom mal svoju ordináciu. Murivo južného krídla je mimoriadne hrubé (1,2 – 1.3 m) a nachádza sa v ňom napríklad nika so studňou. V južnom krídle je čierna kuchyňa s otvoreným ohniskom a hospodárska časť so vstupom do pivničných priestorov. Severné krídlo dopĺňa rodinný dom z 19. storočia a šopa. [8]
V interiéri sa nachádzajú rôzne typy klenieb, ale tiež rovné drevené trámové stropy. Kúria je čiastočne podpivničená. Klenby pivníc sú tehlové valené. Výšky týchto priestorov sú rôzne, navzájom prepojené schodmi a prechodné. Nad najhlbšou časťou pivnice sa nachádza medzipriestor so stĺpmi a klenbami, ktorý pravdepodobne slúžil na skladovanie. Presovňa je priestor cez dve podlažia, nachádza sa v nej pôvodný drevený preš s kamenným závažím, sudy a iné autentické dobové vinohradnícke zariadenia a nástroje. [9]
Kúria je významným architektonickým objektom mesta, nielen pre svoju polohu, tvaroslovie, ale aj historickým obsahom. [10]
Rekonštrukcia.
Krov a strecha boli zrekonštruované v roku 2010. [11]
Stav kúrie je zlý (vlhkosť, statické problémy). V súčasnosti je súkromným majetkom. [12]
Nachádza sa vo vedľajšej uličke v centre mesta a tvorí koniec radovej zástavby. [13]
[1] VORLÍČKOVÁ, Barbora: Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. In: SNOPKO, Ladislav a kolektív: Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy. Bratislava: Bratislavský samosprávny kraj, 2012. s. 31.
[2 - 5] VORLÍČKOVÁ, Barbora: Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. In: SNOPKO, Ladislav a kolektív: Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy. s. 31.
[6 - 11] VORLÍČKOVÁ, Barbora: Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. In: SNOPKO, Ladislav a kolektív: Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy. s. 32.
[12] VORLÍČKOVÁ, Barbora: Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. In: SNOPKO, Ladislav a kolektív: Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy. s. 31.
[13] VORLÍČKOVÁ, Barbora: Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. In: SNOPKO, Ladislav a kolektív: Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy. s. 32.
HABERLAND, Denis: Armbrusterova kúria vo Svätom Jure – pôvodné vidiecke vinohradnícke sídlo šľachty a temporálna modlitebňa svätojurských evanjelikov. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 28. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2018. s. 37 – 46.
www.svatyjur.sk
48.254048, 17.210579
48°15'14.6"N 17°12'38.1"E