K zakladateľskej generácii odborných pracovníkov pamiatkovej starostlivosti na Slovensku patrí aj Blanka Puškárová, ktorá po absolvovaní štúdia dejín umenia a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, začala v roku 1950 pracovať v referáte Povereníctva školstva, vied a umení v trojčlennej skupine odborníkov na záchrane pamiatkového fondu. Ochrana, výskum a evidencia pamiatok Slovenska sa stala pre ňu celoživotným poslaním. V roku 1951 patrila k riešiteľskému kolektívu, ktorý začal a spracoval prvý komplexný Súpis pamiatok na Slovensku. Vo svojej bádateľskej práci sa špecializovala na sakrálnu architektúru a súčasne realizovala výskumy konkrétnych ranostredovekých pamiatok na celom území Slovenska. Viedla viaceré výskumné práce pri obnove kostolov, ale i pri záchrane objektov – pamiatok dotknutých výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Spracovala fond pamiatok na území okresov Bardejov, Prešov a Rožňava. Vydala viacero samostatných publikácií o mestských pamiatkových rezerváciách na Slovensku a podieľala sa na viacerých publikáciách o slovenských hradoch a kaštieľoch ako spoluautorka. Venovala sa tiež dreveným kostolom a zvoniciam na východnom Slovensku. Publikovala aj v odborných časopisoch napríklad Pamiatky a múzeá. Vo funkcii vedeckej pracovníčky v prognosticko-metodickom oddelení pamiatkového ústavu pracovala až do roku 1991. ^[1]
 

fotografia: www.pamiatky.sk