Drugethovský kaštieľ
obec Humenné, okres Humenné, Prešovský kraj
Pôvodne gotické castellum. Spomínaný je k roku 1449. [1] Postavili ho na mieste stredovekého nížinného (vodného) hradu [2], jednoduchej vežovitej stavby obohnanej vodnou priekopou, ktorej majiteľom bol Peter Petenyi mladší. Na začiatku 14. storočia prichádzajú do Uhorska s kráľom Karolom Róbertom z Anjou aj dvaja bratia Filip a Ján Drugethovci. Kráľ im za preukázané služby a vernosť v boji proti nespokojnej šľachte v roku 1317 daroval okrem iných aj hrady Jasenov a Brekov a mestečko Humenné. Písomné pramene uvádzajú kaštieľ v Humennom prvýkrát v roku 1449 v súvislosti s jeho obsadením bratríkmi a následným požiarom. [3] V roku 1610 bol renesančne upravený na štvorkrídlový kaštieľ s ústredným dvorom, nárožnými dvojpodlažnými vežami a veľkou vežou nad vstupným pôvodným gotickým portálom. [4] Na prestavbu starého vodného hradu, obohnaného v stredoveku vodnou priekopou, sa podujal Gabriel Drugeth, uhorský palatín. [5]
Kaštieľ vyhorel v roku 1684 a v priebehu 18. storočia ho obnovili. V polovici 18. storočia upravili interiér sally tereny a priľahlých miestností s iluzívnymi maľbami na tapetách (chinoiserie [6], numizmatický kabinet, glorifikácia panovníckej rodiny atď.). [7] Na južnej strane nádvoria pristavali veľký balkón ukončený balustrádou, zamurovali arkády na nádvorí. Na vonkajšej fasáde zmenili tvar okien a začali odstraňovať atiku (Enderov obraz), ktorú nahradzovali krovom pokrytým šindľom [8] Koncom 19. storočia kaštieľ úplne prestavali podľa pseudohistorického zámeru slohovej rekonštrukcie. Prestavba zotrela pôvodný charakter stavby, nahradila ho pseudoformami francúzskych barokových kaštieľov. Nárožné veže pretvorili na bočné rizality a z pôvodného vstupného portálu s vežou vznikol štvorosový rizalit v rytme 1 – 2 – 1 so zložitým barokovým členením. Celá budova dostala pri tejto historizujúcej, romantickej rekonštrukcii novú manzardovú strechu, ktorá je nad rizalitmi riešená na spôsob skosených stanových striech. Súčasne upravili aj interiér v romantizujúcom pseudogotickom slohu a dobudovali veľkú knižnicu. [9]
Posledný mužský potomok rodu Drugeth, Žigmund, zomrel 19. apríla 1684. Kaštieľ zdedila jeho manželka, grófka Terézia Keglevichová a po jej smrti sa rozdelil medzi rody Althan (najstaršia dcéra Juliana Terézia) a Zichy (najmadšia dcéra Klára). Už v roku 1728 bol kaštieľ znovu rozdelený, teraz na tri časti medzi deti Petra Zichyho - Františka a jeho sestry Teréziu, grófku Vandernath a Annu Máriu, grófku Csáky. K najväčším prestavbám kaštieľa došlo v druhej polovici 18. storočia a na podnet Štefana XIV. Csákyho vznikli miestnosti s iluzívnymi nástennými maľbami. Ich autor je pravdepodobne rakúsky maliar Martin Johannn Schmidt. Od začiatku 19. storočia (1812), po sobáši Karola Andrássyho s Etelkou Száparyovou, ktorej venom bol aj drugethovský majetok v Humennom, sú dejiny kaštieľa (renesančná podoba s úzkou vežou) spojené s týmto šľachtickým rodom. Aj títo majitelia upravili svoje sídlo podľa vlastných predstáv. Dali kaštieľu jednotnú architektonickú podobu (pseudobaroký vzhľad) a okolo kaštieľa zriadili francúzky a anglický park. Do viacerých izieb južného krídla zabudovali krby a stropy dali ozdobiť bohatou štukatúrou. [10]
Zvyšky pôvodného zariadenia s obrazmi a nábytkom neskôr prešli do muzeálnej zbierky. Zachovalo sa veľmi málo, lebo objekt bol v druhej svetovej vojne poškodený a v roku 1946 vyhorel. Zhorela šindľová strecha. [11]
Stavba bola a i dnes je dominantou centra mesta. Až na začiatku 17. storočia nadobudol kaštieľ stavebnú formu, ktorú si udržal dodnes. Kaštieľ má štvorcový pôdorys s centrálnym dvorom, ktorý lemovali polkruhové arkády. Nádvorie kaštieľa je dnes charakteristické zasklenými arkádami. Bezpečnosť mali zaručovať štvorhranné veže v nárožiach. Veľká veža so vstupnou bránou a padacím mostom ponad vodnú priekopu sa vypína uprostred južného priečelia. Vstup je zvýraznený sochami leva a levice na podstavcoch, motívy levov sa opakujú aj pri vstupe do parku. Dochované zobrazenie (najstaršie zobrazenie) nasvedčuje tomu, že kaštieľ bol pôvodne ukončený plochou strechou s atikou. [12]
Rekonštrukcia.
Strechu po veľkom požiari v roku 1946 neskôr provizórne opravili, ale s úplnou rekonštrukciou budovy sa začalo až v roku 1964 a trvala sedem rokov. [13]
Stav historického sídla je veľmi dobrý. V kaštieli sídli Vihorlatské múzeum.
Expozície [14]:
Umelecko-historická predstavuje bytovú kultúru šľachty od renesancie po 20. storočie. (prvá verzia vznikla v roku 1971).
Prírodovedná expozícia v severnom krídle kaštieľa je zameraná na prírodné pomery okresu Humenné.
Expozícia ľudovej architektúry a bývania.
Sakrálna expozícia
Galerijná sieň Oresta Dubaya
Monumentálny renesančno-barokový kaštieľ s parkom sa nachádza v strede mesta.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 469.
[2] Fragmenty základov tejto stavby boli objavené v pivničných priestoroch kaštieľa počas rekonštrukčných prác v roku 1966. www.muzeumhumenne.sk (15.8.2013)
[3] www.muzeumhumenne.sk (15.8.2013)
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 469.
[5] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 96.
[6] Čínske , resp. východoázijské dekorácie, maľovaná výzdoba stien. KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 97.
[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 469.
[8] www.muzeumhumenne.sk (15.8.2013)
[9] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 469.
[10 - 14] www.muzeumhumenne.sk (15.8.2013)
ČOVAN, Miroslav: Kaštieľ v Humennom. In: Pamiatky a múzeá, 2007, č. 4, s. 28 - 30.
FEDIČ, Vasil: Kaštieľ v Humennom - sídlo múzea. In: Múzeum, LXII, 2016, č. 2, s. 1 - 5.
ŠNAJDEROVÁ, Ľudmila – BRUSS, Samuel – ŠNAJDER, Jakub: Nevrátené. Roztratené predmety po rodine Andrássy z pôvodného mobiliára kaštieľa v Humennom. In: Pamiatky a múzeá, 2023, č. 3, s. 22 – 25.
www.muzeumhumenne.sk
www.humenne.sk
48.938651, 21.907528
48°56'19.1"N 21°54'27.1"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU