obec Radošina, okres Topoľčany, Nitriansky kraj
Pôvodne neskororenesančný kostol postavený pred rokmi 1636 – 1644. [1] Doplnený vežou bol v roku 1663. Zbarokizovali ho v roku 1755. Vymaľovaný maliarom J. Jelínkom bol v roku 1930. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý renesančnou valenou klenbou s lunetami, dosadajúcou na vtiahnuté piliere. Na západnej strane sa nachádza murovaný chór s rovným parapetom. Fasády sú hladké. Veža s hodinami situovaná na strednú os štítového priečelia je krytá ihlancom. [2] Vo veži sú umiestnené zvony na elektrický pohon. V roku 1950 bola veža poškodená bleskom a ešte toho istého roku opravená a čiastočne zvýšená. [3]
Hlavný oltár je barokový zo začiatku 18. storočia. Jednoetážová oltárna architektúra má medzi dvojicami oblých stĺpov ústredný obraz Najsvätejšej Trojice. [4] Stĺpová architektúra oltára s nadstavcom je doplnená sochami svätcov, anjelov, obrazom a ukončená krížom s plastikou Ukrižovaného. Po II. vatikánskom koncile bol pred hlavným oltárom postavený jednoduchý oltár smerovaním do lode kostola na vykonávanie liturgických úkonov. [5]
Bočný oltár sv. Kríža je barokový z prvej polovice 18. storočia, medzi dvoma stĺpmi má niku s krížom. Bočný oltár Panny Márie, pendant predošlého, má oltárny obraz znázorňujúci Smrť sv. Jozefa. [6]
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 uvádza v sakristii klasicistický oltár z konca 18. storočia s plastikami cherubínov a oválové prenosné obrazy sv. Františka Serafínskeho a Antona Paduánskeho v podobe relikviára v akantovom orámovaní a s podstavcom. [7]
Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia s dekorom ružíc na štvorhrannom parapete. Klasicistická krstiteľnica s plastikou sv. Jána Krstiteľa krstiaceho Ježiša zo začiatku 19. storočia je mramorová, v tvare kalicha s polygonálnou kupou. [8]
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola spomína kalichy: barokový z druhej polovice 18. storočia, s tepaným rokajovým dekorom a kalich z 19. storočia s tepaným dekorom. [9]
Prvá správa o existencii kostola v Radošine sa vyskytuje v súvislosti s údajom o fare a farárovi Jacobusovi v registroch pápežských desiatkov z farských obvodov z rokov 1332 – 1337. Uvádza sa, že kostol bol zasvätený sv. Pavlovi. Nový kostol postavený v renesančnom slohu mal už patrocínium Najsvätejšej Trojice. [10]
Obyvatelia Radošiny sa odpradávna hlásili ku katolíckej viere. Príliš ich nezasiahla ani reformácia, lebo ich zemepánmi boli nitrianski biskupi. Farnosť v Radošine, ktorej farský obvod zahŕňa okrem materskej fary ešte filiálky v Behynciach a Bzinciach, patrila odpradávna do ostrihomského arcibiskupstva a nitrianskeho archidiakonátu. Po zriadení apoštolskej administratúry v Trnave v roku 1922 sa stala jej súčasťou. [11]
Rekonštrukcia.
Sakrálny objekt obnovovali v roku 1950 a 1977. [12]
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
[1] www.pamiatky.sk (12.4.2022)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 8.
[3] www.radosina.sk/navstevnik/kulturne-pamiatky/rimskokatolicky-kostol/ (12.4.2022)
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 8.
[5] www.radosina.sk/navstevnik/kulturne-pamiatky/rimskokatolicky-kostol/ (12.4.2022)
[6 - 9] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 8.
[10] https://radosina.nrb.sk/o-farnosti/ (12.4.2022)
[11] V minulosti samostatný radošinský dištrikt a neskôr i dekanát tvorilo osem farských úradov. Radošina potom do roku 2008 patrila do topoľčianskeho dekanátu. V roku 2008 sa stala opäť sídlom dekanátu RADOŠINA, do ktorého patria ARDANOVCE - Svrbice, Šalgovce, BLESOVCE (Veľké Dvorany), BOJNÁ - Lipovník, ČERMANY - Výčapky, HORNÉ OBDOKOVCE - Obsolovce, NITRIANSKA BLATNICA - Krtovce, Vozokany, RADOŠINA - Behynce, Bzince, URMINCE - Hajná Nová Ves, Horné Štitáre, VEĽKÉ RIPŇANY - Lužany, Malé Ripňany. Viacerí kňazi radošinskej farnosti patrili medzi významné osobnosti spoločenského a kultúrneho života obce i krajiny. Zmienky o prvých z nich sú strohé, obmedzujúce sa iba na ich opis. Prvý známy kňaz Jakub bol mníchom sv. Pavla a pavlínskej rehole, ktorá pravdepodobne v Radošine pôsobila. V čase silnejúcej reformácie v roku 1559 pôsobil v Radošine farár Ján, ktorého opisujú ako starého a bradatého s mladou manželkou. Za dôležitú treba považovať aj činnosť farárov z miestneho zemianskeho rodu Mikuláša Radosnaya (Radosini) v rokoch 1634 - 1636 a Leopolda Michala Mateičku (Radosny), ktorý začal v roku 1684 písať prvú radošinskú matriku. Jeden zo zakladajúcich členov bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva Gabriel Fejerpataky-Belopotocký bol radošinským farárom v rokoch 1784 - 1807 a od roku 1805 i dekanom dištriktu (VAD). Ďalším Bernolákovcom v Radošine bol farár Andrej Rišák (Rissak). K najznámejším kňazským osobnostiam pôsobiacich v Radošine patril Andrej Pulmann. V roku 1896 a od roku 1904 sa stal dekanom radošinského dekanátu. Bol členom Spolku sv. Vojtecha, publicistom a slovenským národným buditeľom. Z Radošiny pochádzal aj kňaz František Nemec (*17.2.1904 Radošina - 4.10.1986 Nitra), ktorý je autorom viacerých učebníc. Najdlhšie svoju pastoračnú prácu vykonával v Radošine Andrej Balogh. Venoval sa histórii obce a farnosti. Počas svojho 41 ročného pôsobenia (1944 - 1985) sa najviac zaslúžil o opravy interiéru a exteriéru kostola a fary. V rokoch 1986 – 2001 pôsobil v Radošine farár Stanislav Šipoš pod ktorého vedením sa uskutočnila významná rekonštrukcia kostola. https://radosina.nrb.sk/o-farnosti/ (12.4.2022)
[12] www.pamiatky.sk (12.4.2022)
www.radosina.sk
48.549316, 17.935828
48°32'57.5"N 17°56'09.0"E