Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Teplička nad Váhom
Lokalita
obec Teplička nad Váhom, okres Žilina, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný kaštieľ z konca 16. storočia (východné krídlo). Zväčšený bol v druhej polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia (západné krídlo). Kaštieľ je monumentálna štvorkrídlová trojpodlažná budova. Západná fasáda má na nárožiach prečnievajúce štvorhranné veže. Východné krídlo, na ktorom boli čiastočne zachované pôvodné renesančné sgrafitá, je v zrúcaninách. Časť sgrafít bola v roku 1955 odobratá. Kaštieľ mal arkádové nádvorie s priebežnou chodbou, zaklenutou krížovými klenbami. V súčasnosti sú arkády zamurované a majú nové okná. V prízemných miestnostiach sú valené klenby s lunetami. [1]
 

Kaštieľ dal postaviť Mikuláš Dersffy spoločne so svojou manželkou Barborou Perényiovou. V kaštieli určitý časť žila aj grófka Žofia Bosniaková, ktorá sa do histórie zapísala svojou láskavosťou, dobrotou a štedrosťou k chudobným a biednym.
 

Súčasťou kaštieľa bol kedysi kostol, ktorý sa spomína pod názvom Kaštieľsky kostol sv. Kríža (Ecclesia castellaris Sanctae Crucis). Vznikol ešte za čias Mikuláša Dersffyho a jeho manželky Barbory Perényiovej. Zbožní manželia dali postaviť v obci nielen farský kostol, ale pamätali aj na kostol v rozsiahlom kaštieli. Bol zasvätený sv. Krížu a nachádzal sa na východnej strane kaštieľa. V súčasnosti je táto časť budovy následkom živelných pohrôm, ale i nedbanlivosťou ľudí v novších časoch v značne ruinóznom stave. Kaštieľsky kostol sa tak zachoval iba v podobe zrúcaniny. Jeho pôvodný vzhľad umožňujú rekonštruovať už len písomné pramene. Do kostola denne, takmer 14 rokov, prichádzala Žofia Bosniaková. V tom čase tu pôsobil dvorný kaplán (capellanus aulicus). Dvorným kaplánom u Wesselényiovcov v Teplickom kaštieli bol v rokoch 1611 – 1636 jezuitský páter Helleri. [2]
 

Podľa popisu v kanonickej vizitácii, kostol mal pevné múry, štyri okná a vo východnom rohu stavby bola vežička. Strop tvorila klenba. Kostol mal uzamknuteľné dvere. Pod objektom bola krypta. [3]
 

Hlavný oltár sa nachádzal na východnej strane pod vežičkou. Bol zasvätený sv. Krížu. Na stene bolo vyobrazenie sv. Kríža v pozlátenom ráme. Celý oltár bol pozlatený. Bolo na ňom tabernákulum, šesť pevných svietnikov a kánonové tabuľky. V strede svätyne visela cínová lampa, v ktorej bolo večné svetlo. Druhý oltár bol zasvätený Máriacellskej Panne Márii. Bol rovnako pozlatený i so štyrmi prenosnými svietnikmi. [4]
 

Pozlátená a umelecky zhotovená kazateľnica bola tvarovaná z dreva a alabastru. Steny kostola boli zdobené nástennými maľbami. Výzdobu interiéru dopĺňalo desať obrazov v ráme. V priestore kostola bolo ešte ďalších štrnásť svietnikov. Na chóre bol organ o šiestich mutáciách. Pod chórom bola sakristia s jedným zdobeným oknom. Boli v nej dve skrine z tvrdého dreva pre sakrálne nádoby a omšové rúcha. [5] Ďalšie vybavenie kostola tvorili tri baldachýny, procesný kríž a dve zástavy. [6]
 

V malej vežičke kostola, ktorá bola súčasne vežičkou na kaštieli, zvony neboli. Tie sa nachádzali vo veľkej veži uprostred kaštieľa. Boli to tri zvony o váha 350, 75 a 15 kilogramov. [7]
 

Kaštieľsky kostol sprístupnil verejnosti v roku 1764 vtedajší zemepán Jozef Windischgrätz. Dekrét o vyhlásení kaštieľskeho kostola za verejný vydal nitriansky biskup Ján Gusztini 7. decembra 1767. Kostol cirkevná vrchnosť pričlenila v roku 1795 k teplickej farnosti. Stalo sa to najmä pre zadĺženosť patróna kostola Jozefa Windischgrätza. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.
 

Teplička nad Váhom – kaštieľ (č. ÚZPF 1381/0) – architektonicko-historický výskum - rok 2012, spracovatelia: Mgr. Kristína Zvedelová, PhD., Mgr, Tomáš Janura, PhD. [9]
 

Teplička nad Váhom – kaštieľ (č. ÚZPF 1381/0) – architektonicko-historický výskum južného krídla - rok 2013, spracovatelia: Mgr. Kristína Zvedelová, PhD., Mgr. Tomáš Janura, PhD. [10]

Súčasný stav a využitie
Stav kaštieľa je zlý. Časť objektu sa využíva ako byty. Celková obnova kaštieľa je v nedohľadne. Robia sa iba čiastkové látania a plátania. Prostredie v okolí pamiatky je narušené modernou výstavbou.
Prístup
Stojí vo východnej časti obce.
Fotogaléria
Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 1991Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 1991Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 1991Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 1991Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 1991Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 1991Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 1991Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 11/2010Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 11/2010Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 11/2010Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 11/2010Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 11/2010Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 11/2010Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 11/2010Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 11/2010Kaštieľ Teplička nad Váhom foto © Viliam Mazanec 11/2010
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 277.
[2] KOČIŠ, Jozef: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom. Považská Bystrica: UNIPRINT, s. r. o., 1998. s. 28.
[3] KOČIŠ, Jozef: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom. s. 28.
[4] KOČIŠ, Jozef: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom. s. 28.
[5] V tomto inventári sa nachádzali dva strieborné, ale bohato pozlátené kalichy, dve pozlátené monštrancie, 22 ornátov, 10 oltárnych obrusov, tri misále a štyri zvončeky. Boli tu rúcha pre štyroch miništrantov. KOČIŠ, Jozef: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom. s. 28.
[6] KOČIŠ, Jozef: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom. s. 28 - 29.
[7] KOČIŠ, Jozef: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom. s. 29.
[8] KOČIŠ, Jozef: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom. s. 29.
[9] www.pamiatky.sk (31.10.2014)
[10] www.pamiatky.sk (5.11.2014)
GPS
49.223235, 18.801284
+49° 13' 23.65", +18° 48' 4.62"



www.pamiatkynaslovensku.sk