Lokalita
obec Bardejov, okres Bardejov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Dvojpodlažná goticko-renesančná budova, ktorú v roku 1505 začal stavať majster Alexander. Postavil prvé podlažie so severným a južným gotickým vstupom a dve neskorogotické klenby. V roku v roku 1508 taliansky majster Alexius dodal renesančné okná, kamenné portály a pristavil renesančný južný arkier. Radnicu dobudoval v roku 1509 majster Ján z Prešova v neskorogotickom duchu. Od neho je severný a južný štít lemovaný gotickými krabmi a gotická klenba arkiera s rebrami na spôsob konárov a jemu pripisujú aj gotické zábradlie schodov vedúcich na poschodie. Budovu obnovili v roku 1641 a opravili niekedy na rozhraní 18. a 19. storočia, kedy pribudli pruské klenby na druhom podlaží. V rokoch 1904 až 1905 adaptovali radnicu pre Šarišské múzeum podľa plánov architekta Otta Sztehlu. ^[1] V prízemí zriadili úradné miestnosti a byt pre domovníka. ^[2]
 

Ide o dvojpodlažný objekt s obdĺžnikovým pôdorysom. Na prvom podlaží je stredná priechodová chodba, do ktorej sa pôvodne otvárali bočné obchodné trhové stánky. Na poschodí boli úradné miestnosti prístupné vonkajším arkierovým schodišťom. Tu bol mestský archív a reprezentačná zasadacia sieň s kazetovým stropom, zdobeným zlatými rozetami a zhotoveným z tisového dreva. Dve miestnosti na prízemí sú zaklenuté gotickými, dve barokovými a ostatné priestory renesančnými klenbami. Na druhom podlaží sú renesančné a neskorobarokové klenby. Na prízemí sú dva gotické bohato profilované vonkajšie vstupné portály s jednoduchšími vnútornými portálmi. Na poschodí sú krásne renesančne ozdobné portály s bohato riešeným ostením, na jednom sa nachádzajú pôvodné renesančné vzorkované intarzované dvere s ornamentálnym kovaním. Na gotickom zábradlí schodov na druhé podlažie je gotická drevená socha Samsona s levom z roku 1604. Budova má krov s dvoma štítmi, lemovaný gotickými krabmi a figúrkami, pri adaptácii v roku 1904 - 1905 obnovenými. ^[3] Na vrchole južného štítu stála kamenná socha rytiera Rolanda - symbol mestských práv. Pôvodnú sochu nahradili pri výmene krovu v roku 1641 drevenou, pokrytou plechom. V roku 1737 ju zhodila víchrica a dnes je inštalovaná v zbierkach múzea. Na jej miesto pri oprave radnice na múzeum v roku 1904 postavili súčasnú sochu. ^[4]
 

Fasády majú zachovanú renesančnú omietku s maľovaním kvádrovaním a na poschodí ranorenesančné okná s kamennou profilovanou šambránou a nadokennou rímsou. ^[5]
 

Na juhozápadnom nároží radnice sa zachované dve duté stredoveké kamenné miskovité mestské miery, ktorými merali predávajúci na trhu obilia a strukoviny. Mestské erb, iniciálky vtedajšieho richtára a letopočet vyhotovenia garantovali vierohodnosť mier. Pôvodné miery boli uložené do múzea a v roku 1957 nahradené kópiami. ^[6]
 

Ranorenesančný vstupný arkier na východnej strane má kamenné kuželkové zábradlie a renesančný portál s kovovými vstupnými ozdobenými dverami. Radnica je krytá vysokou sedlovou strechou. Na severnej fasáde je maľovaný mestský erb z obdobia okolo roku 1521 od J. Emericzyho a J Krausza. V bývalej archívnej miestnosti na pôvodnej neskorogotickej omietke sú maľované nástenné nápisy a epigrafy improvizačného charakteru zo 17. až 19. storočia. ^[7]
 

Maliarsku výzdobu realizoval maliar Theophil, ktorý vyzdobil exteriér, najmä na štítoch. Interiér vyzdobil maľbou Posledného súdu v rokoch 1510 až 1511. Viktor Miškovský predpokladal, že sa zachovala pod staršími nátermi na západnej strane radničnej siene. V rokoch 1511 až 1513 zhotovil pre radnicu stolársky majster Ján dvere, skrine, stoly, lavice, police a podobne. Z pôvodného zariadenia sa zachovali na poschodí intarzované dvere a skriňa, v ktorej uchovávali mestské privilégiá a vzácny historický archív. Striešku nad arkierom dokončili v roku 1556. V roku 1641 bardejovský maliar Matej Grünwald vyzdobil jej rímsu erbami mesta, Uhorska, ako aj vtedy úradujúcich dvanástich senátorov. ^[8]
 

Ďalšie práce a opravy boli na radnici realizované v roku 1521, 1563, 1582 a týkali sa väčšinou maliarskej výzdoby objektu. V roku 1641 bol pôvodný krov radnice tak poškodený, že ho museli vymeniť. Pri reorganizácii mestskej správy koncom 18. storočia pribudli nové úradné funkcie. Nové úradné miestnosti vytvorili postavením priečok, čím čiastočne pozmenili pôvodnú dispozíciu prízemia i poschodia. Niektoré novovzniknuté priestory zaklenuli pruskými klenbami. ^[9]
 

 

Významné postavenie mesta Bardejov reprezentovala goticko-renesančná radnica. Hoci sa na objekte vyskytujú ešte esteticky najvycibrenejšie prvky neskorej gotiky, uplatnené prešovským majstrom Jánom, možno bardejovskú radnicu vyhlásiť za prvú renesančnú stavbu na Slovensku. ^[10]
 

 

Prvé pokusy o založenie múzea v Bardejove možno datovať do posledného desaťročia 19. storočia. V roku 1897 požiadala mestská rada ministerstvo kultúry o finančnú pomoc na opravu svojej starej radnice. V opravenom objekte malo nájsť prístrešok Múzeum Šarišskej župy, založené 21. decembra 1903. Opravou objektu poverila Krajská pamiatková komisia Mihálika. Súpis a zber exponátov vykonal v rokoch 1905 až 1906 Kornel Divald. Dňa 23. júna 1907 bola expozícia múzea otvorená. ^[11]
 

Expozícia mala charakter viac-menej depozitárny a výber exponátov mal podporovať ideovú orientáciu vtedajšieho politického a hospodárskeho zriadenia. ^[12]
 

Rušné chvíle prežilo múzeum v prvej svetovej vojne. V roku 1914 evakuovali časť zbierok do Budapešti. Koncom svetovej vojny odmietlo mesto a vedenie múzea vydať najcennejšie zbierky, ktoré mali byť odtransportované do Budapešti. Po vyhlásení Československej republiky bolo múzeum znovu otvorené. Za druhej svetovej vojne boli zbierky od 7. mája 1943 uložené vo veži kostola a len za okolností k ustupujúce nemecké vojská neobjavili a neodviezli. ^[13]
 

Po oslobodení sa stalo múzeom strediskom vlastivednej práce a hybnou silou starostlivosti o kultúrnej pamiatky v celom Bardejovskom okrese. Postupne boli zriadené oddelenia najnovších dejín, národopisu a prírodných vied so stálymi expozíciami a radom tematických výstav. Prednášky, besedy, výskumy, široko rozvinutá vlastivedná a bohatá publikačná činnosť múzea zaraďovali Šarišské múzeum medzi popredné regionálne múzeá na Slovensku. ^[14]
 

 

V expozícii múzea sa nachádza model radnice. Dielo bolo určené na výstavu, ktorá sa konala v roku 1896 v Budapešti pri príležitosti osláv tisícročia (milénia) vzniku Uhorska. Pod vedením maliara Linharta ho zhotovili žiaci bardejovskej rezbárskej školy Morica Hölzela - rezbár Pavel Grešák, murár Jozef Drobňák, tesár František Lipták a stolár Vincent Hatala. Po skončení výstavy dostali žiaci z kancelárie kráľovnej Alžbety (Sissi) na jej priamy príkaz finančnú odmenu (po jednom dukáte). Presne pred rokom 1895, totiž kráľovná ich školu v Bardejove osobne navštívila. V roku 2013 bol model obnovený žiakmi Súkromnej strednej odbornej školy v Bardejove pod odborným vedením majstra Jána Hajduka. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Radnica je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 1677/0. ^[1]
 

V rokoch 1965 - 1966 dostala strecha radnice novú krytinu. ^[17]

Súčasný stav a využitie
Stav radnice je dobrý. Slúži ako múzeum.

Prístup
Stojí uprostred Radničného námestia v centre mesta.

Poznámky
1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 94.
^[2] FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1976. s. 25.
^[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 94.
^[4] FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). s. 25.
^[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 95.
^[6] FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). s. 25.
^[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 95.
^[8] FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). s. 24.
^[9] FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). s. 24 - 25.
^[10] Správa mesta Bardejova prešla zložitým vývojom. Predkolonizačné územie „terra Bardpha“ i pôvodnú slovanskú osadu, v ktorej sa usadili cisterciti, spravoval ako feudálna vrchnosť prior kláštora. Kolonizačnú dedinu spravoval jej zakladateľ - lokátor Laurencius a jeho dedičia. Významným medzníkom vo vývoji správy bol rok 1376, kedy Ľudovít I. povýšil Bardejov na slobodné kráľovské mesto s voleným richtárom a mestskou radou. Samosprávne orgány zasadali a úradovali najprv v úradnej miestnosti richtára (v historických prameňoch „stuba praetorii“), nachádzajúcej sa niekde mimo dnešného hlavného námestia. FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). s. 24.
^[11] FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). s. 25.
^[12] FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). s. 25 - 26.
^{[13 - 14]} FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). s. 26.
^[15] Informácie z expozície múzea. 10/2025
^[16] www.pamiatky.sk (19.3.2026)
^[17] FRICKÝ, Alexander: Bardejov - kultúrne pamiatky (mestská pamiatková rezervácia). s. 25.