Lokalita
obec Brezno, okres Brezno, Banskobystrický kraj

História
Horehronské múzeum v Brezne patrí medzi mladšie múzeá na Slovensku, ale za päť desaťročí svojho regionálneho pôsobenia však zozbieralo množstvo hmotných, písomných a obrazových dokumentov – etnografických, historických a literárnych – charakterizujúcich dejiny a kultúru vo svojej zbernej oblasti na hornom toku Hrona, od Telgártu po Banskú Bystricu, s presahom do susediacich regiónov. Múzeum vzniklo v roku 1960 ako vlastivedné múzeum breznianskeho okresu. V roku 1965 nadobudlo štatút regionálneho múzea so zameraním na históriu a národopis Horehronia, bolo umiestnené do budovy historickej radnice zároveň s otvorením prvej expozície (fotografia). V 70. rokoch 20. storočia sa začala systematická tvorba zbierok národopisného a historického fondu so snahou o komplexný prístup k téme. Dnes zbierka obsahuje viac ako 30.000 predmetov a množstvo dokumentácie. Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Banskobystrický samosprávny kraj. ^[1]
 

Zbierkový fond Horehronského múzea je charakteristický obsahom základného etnografického materiálu takmer z každej obce zbernej oblasti regiónu horného Pohronia, dokumentujúceho tradičný spôsob života v danej lokalite (ľudové zamestnania, ľudová výroba, bývanie, odev, strava, transport). Etnografické zbierky tejto povahy dnes tvorí približne 15 000 jednotiek s početnými kolekciami smaltovaných úžitkových i dekoratívnych výrobkov a umeleckej liatiny, črpákov, foriem na syr a iného salašníckeho náradia z Horehronia i Podpoľania, keramiky, skla, drevených plastík od neprofesionálnych výtvarných umelcov z územia súčasných okresov Brezno a Banská Bystrica, kompletné zbierky pracovného náradia remeselníkov (napr. pracovné nástroje z dielní debnárov, tokárov, kolárov, kováčov, obuvníkov či kožušníkov) a domácich výrobcov, zahŕňajúce takmer všetky pracovné nástroje, vrátane elementárnych pomôcok, zbierky detských hračiek, ľudových hudobných nástrojov i transportných prostriedkov, inventár včelárov. Najrozsiahlejšia je zbierka ľudového odevu a textilu, počíta vyše 5000 kusov. Predstavuje okrem krojov nosených na rôzne príležitosti aj širokú paletu bytových a hospodárskych textílií, obuv a odevné doplnky. V rámci zbierky odevu a textilu samostatnú časť tvoria textílie z Brezna so vzácnymi damaškami breznianskych tkáčov, strieborné odevné ozdoby Brezňanov a súpravy tkanín z výbav mladých neviest. Medzi najstaršie zbierkové predmety patria výklenkové drevené plastiky a starobylé kútne plachty. Historické, literárno-historické a výtvarno-historické témy sú doložené v muzeálnej historickej zbierke vo fondoch predmetov, písomností a fotografií. Počet historických fotografií sa blíži k piatim tisícom. V zbierkových a dokumentačných fondoch sú uložené predmety a dokumenty viažúce sa k histórii samosprávy mesta Brezna, pozostalosti významných osobností – hudobníkov, výtvarných umelcov, učiteľov, športovcov, ďalej materiál o činnosti spolkov, inštitúcií či cirkví (liturgické predmety, učebné pomôcky, športové náradie, divadelné plagáty, svadobné pozvánky, historické tlače, pohľadnice, obrazy, spolkové zástavy…). ^[2]
 

Múzeum sídli v budove historickej mestskej radnice na breznianskom námestí. Bola vybudovaná v roku 1770 prestavbou staršej, renesančnej budovy, ktorú v roku 1589 mesto odkúpilo od prefekta muránskeho zámku Júliusa Herbersteina. V roku 1779 bola poškodená požiarom, v rokoch 1779 – 1780 nadobudla súčasnú, neskorobarokovú podobu prestavbou podľa projektu Petra Grossmanna. Zaujímavými dobovými architektonickými prvkami tejto budovy sú lunetové klenby v miestnostiach na prízemí a plackové klenby zdobené štukovou ornamentikou z konca 18. storočia v sálach na poschodí. Na bočnej, východnej fasáde je slepé okno s iluzívnou výmaľbou okenného rámu, nad ním je osadený kamenný znak mesta Brezno z roku 1662, pochádzajúci pôvodne z bývalej južnej – Hrončianskej brány mestských hradieb. Na balkóne z čelnej strany sa zachovala kovaná mreža, okolo severnej a východnej strany budovy je tiež zachovaná pôvodná kamenná dlažba. Začiatkom 20. storočia bola plánovaná prestavba historickej radnice, (mala byť nadstavaná o jedno poschodie – plány z roku 1902 na prestavbu sú vystavené v historickej expozícii Horehronského múzea), neskôr, v tridsiatych rokoch zas mala byť (napriek protestom pamiatkového úradu) úplne zbúraná a na jej mieste postavená nová administratívna budova. Tieto zmeny sa nerealizovali v dôsledku politických a vojnových udalostí. V súčasnosti je v priestoroch radnice inštalovaná národopisná expozícia pod názvom „Život a kultúra ľudu na Horehroní.“ ^[3]
 

Druhým výstavným priestorom múzea je meštiansky dom č.13 na breznianskom námestí, ktorý stojí pôvodne na parcelách dvoch samostatne stojacich prízemných domov z 1. pol. 16. storočia a jeho stavebný vývoj je charakteristický pre väčšinu domov na námestí. Okolo roku 1650 došlo k spojeniu oboch objektov preklenutím medzery a vytvorením vstupného portálu. V ďalších stavebných etapách bolo nadstavené podlažie, dostavané zadné trakty a rozšírená úžitková plocha tak, aby vznikli dva samostatne obývateľné priestory. Prvými známymi majiteľmi „horného“ (pravého) domu sa stala od 80. rokov 17. storočia rodina Bendíkovcov, ktorá patrila v meste k strednej spoločenskej vrstve. „dolný dom“ sa stal ich majetkom až začiatkom 18. storočia. Venovali sa drevorubačstvu, hutníctvu, železiarstvu a propagovali nové trendy chovu ovčiarstva. Vlastnili krčmu, mali v prenájme obchod s tabakom a mali právo variť pivo. V samospráve mesta zastávali funkcie senátora a mestského kapitána. Jeden z členov rodiny, František Bendík, bol príslušníkom šľachtickej telesnej stráže v hodnosti poručíka. Súčasný stav objektu je výsledkom rozsiahlej pamiatkovej obnovy z 80. rokov 20. storočia. Počas tejto rekonštrukcie bola obnovená aj výzdoba fasády, pochádzajúca z obdobia renovácie domu zničeného požiarom v r. 1779, pri ktorom zhorelo 113 domov. Vtedajší majiteľ, mestský kapitán Daniel Bendík, obnovil v roku 1784 nielen budovu , ale aj pôvodnú renesančnú výzdobu a svoj počin zvečnil v nápise a datovaní nad vchodom. Spolu s fragmentom textu nad okennými rímsami, ktorý sa nepodarilo doplniť, sú to jediné paleografické pamiatky svojho druhu v meste. V súčasnosti je v objekte meštianskeho domu inštalovaná historická expozícia „Brezno v premenách času.“ ^[4]

Expozície
LITERÁRNE BREZNO (Martin Rázus a ďalšie osobnosti mesta)
 

Nová expozícia bola sprístupnená vďaka MO Matice slovenskej v Brezne za odbornej pomoci Horehronského múzea. Nachádza sa v zrenovovaných priestoroch starej sypárne na evanjelickej fare. Expozícia Literárne Brezno je rozdelená do troch častí. V úvode je stručná história literárneho života v meste. Druhá časť obsahuje materiály o živote a diele Martina Rázusa, popredného spisovateľa medzivojnového obdobia – ukážky jeho rukopisov, knižné vydania jeho prác a niektoré osobné veci spisovateľa. V tretej časti sú predstavené v chronologickom slede literárne osobnosti – od polovice 17. storočia až po súčasnosť (Izák Caban, Ján Milochovský, Ján Simonides, Ján Chalupka, Karol Kuzmány, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Adolf Peter Záturecký, Samuel Kupčok, Andrej Kachnič, Ján Pohronský, Ervín Holéczy, Elena Holéczyová, Matej Tasler a František Kreutz). Panely expozície obsahujú textový a obrazový materiál, dokumentujúci život a dielo týchto osobností, základné údaje vhodne dopĺňajú exponáty vo vitrínach. Literárnu expozíciu spravuje Horehronské múzeum v Brezne. ^[5]
 

 

NÁRODOPISNÁ EXPOZÍCIA
 

Etnografická expozícia regionálneho múzea v historickej radnici na Námestí gen. M. R. Štefánika č. 55 už viac ako štyri desaťročia ponúka pohľad na to, čo sa takmer vytratilo z reálneho života Horehronia – obraz tradičnej materiálnej kultúry – ľudový odev, pastierstvo, poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a výrobu z dreva, tradičnú výrobu textilu, spracovanie koží a ľudovú architektúru. V roku 2007 bola expozícia s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR obnovená. V rámci tejto reinštalácie sa obohatili existujúce tematické celky o nové zbierkové predmety. Jej obsah sa rozšíril o samostatnú tému, ktorá je venovaná vybraným remeslám z Brezna – farbiarstvu, krajčírstvu, debnárstvu, kožušníctvu, tkáčstvu, výrobe likérov a sódovej vody. K výberu z bohatého zbierkového fondu patrí aj reprezentačná ukážka produkcie železiarskych závodov v Hronci – zlievarne a smaltovne z konca 19. a prvej polovice 20. storočia, pod názvom „Krása liatiny a smaltu.“ ^[6]
 

 

HISTORICKÁ EXPOZÍCIA
 

V starobylom, renovovanom meštianskom dome zo 16. storočia na Námestí gen. M. R. Štefánika č. 13 prostredníctvom historického zbierkového fondu múzeum približuje návštevníkom dejiny mesta Brezno od jeho vzniku po rok 1918 a venuje sa aj významným breznianskym osobnostiam, ktoré svojím pôsobením ovplyvnili v tomto období spoločenský, politický a kultúrny život v meste. V priľahlom parku tohto objektu v Galérii výtvarníkov Horehronia predstavuje drevorezby súčasných neprofesionálnych výtvarníkov z regiónu. Okrem historickej expozície je budova Meštianskeho domu aj miestom inštalácie krátkodobých výstav s rôznou tematikou. Stále miesto v kalendári múzea majú veľkonočné a vianočné predajné výstavy i podujatia venované májovému Dňu múzeí, či Dňom mesta Brezno alebo iným pravidelným akciám venovaným spoločensko-kultúrnemu životu mesta a regiónu. ^[7]

Kontakt
Horehronské múzeum
Námestie gen. M. R. Štefánika 55/47
977 01 Brezno

Expozícia, výstavné priestory, knižnica
Meštiansky dom, Námestie gen. M. R. Štefánika č. 13,
977 01 Brezno

Otváracie hodiny
Pondelok - Piatok 8.00 - 16.00 h.

Prístup
Múzeum sa nachádza v centre mesta.