Lokalita
obec Prievaly, okres Senica, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v rokoch 1750 - 1756 na mieste staršieho, pravdepodobne gotického chrámu. Z prvého kostola sa zachoval iba neskororenesančný obranný múr zo 17. storočia, značne znížený. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. ^[1] Uprostred pravej strany lode je k bočnému vchodu pristavená menšia predsieň. ^[2] Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami, v lodi sú pruské klenby, ktorých medziklenbové pásy dosadajú na rímske hlavice združených nástenných pilierov. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami, lizénovým rámovaním a opornými dvojstupňovými piliermi. Veža v minulosti členená nárožnými lizénami je krytá zalamovanom ihlanovou strechou. ^[3]
 

Hlavný oltár zo začiatku 20. storočia v secesne chápanom luiséze má starší obraz sv. Michala z 19. storočia. ^[4] Na menze oltára je vypracovaný svätostánok s vyvýšenou kupolkou, završenou krížom. Po stranách sú valcovité stĺpy ozdobené hlavicami. Vedľa stĺpov sú sochy apoštolov sv. Petra a sv. Pavla. V hornej časti oltára je plastika Najsvätejšej Trojice, nad ňou kríž vyrastajúci z mušle. Vpravo je bočný neskorobarokový oltár Svätého kríža. ^[5] Bočný oltár Kalvárie je neskorobarokový. Pred maľovaným novším nástenným prospektom Golgoty je situovaná skupina Krista na kríži s postavami Márie a sv. Jána, z polovice 18. storočia, vynikajúca práca veľkej expresívnej sily. Oltár je doplnený malou ľudovou soškou Šaštínskej Piety, sekundárne umiestnenej na tabernákulu. Dva bočné oltáre (Panny Márie s sv. Františka Serafínskeho) z druhej polovice 18. storočia sú neskorobarokové, so stĺpovou architektúrou a novšími oltárnymi obrazmi. V nadstavcoch sú postavy adorujúcich anjelov. ^[6] Barokový oltár sv. Františka Serafínskeho dali zhotoviť členovia bratstva sv. Františka. V roku 1909 ho dal obnoviť miestny občan Lisický s rodinou. ^[7] Bočný oltár sv. Vendelína je rokokový z druhej polovice 18. storočia s obrazom svätca v rokokovom ráme, po stranách sú postavy dvoch anjelov. ^[8]
 

Rokoková kazateľnica z polovice 18. storočia má na valcovitom, prehýbanom rečništi postavy cirkevných otcov, na rezonančnej strieške je lambrekén a záverečná plastika anjela s Desatorom. Barokovo-klasicistická krstiteľnica je z druhej polovice 18. storočia, na veku s plastickou skupinou Krstu Krista. ^[9]
 

V zadnej časti kostola sú dva masívne stĺpy nesúce stavaný chór. ^[10] Organová skriňa s postavou anjela nad strednou časťou je rokoková z konca 18. storočia. S organom súvisí vysoké klasicistické zamrežovanie organovej murovanej empory, delené volútovými pilierikmi, na ktorých sú vázy a putti. ^[11] Ozdobné zábradlie chóru bolo zhotovené v roku 1815. Na zábradlí chóru (zvonku) je umiestnená tabuľa s dvomi farebnými erbami: Apponyiovsky a Windischgrätzovský. ^[12]
 

Po stenách kostola sú umiestnené zastavenia krížovej cesty. ^[13]
 

Voľné obrazy sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána z polovice 18. storočia sú umiestnené pri bočnom vchode. Procesiový kríž je ľudová rezbárska práca z 19. storočia. ^[14]
 

Súpis pamiatok na Slovensku v inventári kostola spomína monštranciu z roku 1842. ^[15]
 

Kostol sa začal stavať už v roku 1748 súčasne s rozoberaním starého, čiastočne schátralého. Náklady na stavbu znášal zemepán Ladislav Karlóthkoy a jeho manželka Júlia Ottlíková. K veži bol v 70. rokoch 20. storočia pristavený valcovitý vchod. ^[16]
 

Cintorín bol oddávna okolo kostola, kde zostalo dodnes niekoľko kamenných krížov z roku 1768 a 1794. Cintorín zrušili v roku 1780, kedy bol za obcou zriadený nový. ^[17]
 

Z prievalských farárov boli dvaja členmi Slovenského učeného tovarišstva - Bernolákovci. Ignác Medňanský v obci pôsobil v rokoch 1766 - 1768 a Juraj Slabich v rokoch 1798 - 1847. ^[18]
 

Z dostupných materiálov je zrejmé, že prvotný murovaný kostol bol zasvätený sv. Jurajovi. Kostol bol výrazne menší než súčasný. Podľa patróna aj obecná pečať niesla obraz sv. Juraja. Najstarší odtlačok typária obce je nateraz známy na písomnosti z roku 1677. Z údajov cirkevnej vizitácie z roku 1626 a 1632 sa zachovali prvé mená prievalských farárov. V roku 1626, Jakub Bakónyi a v roku 1630, Juraj Kolóssy. Odvtedy je známy súvislý zoznam prievalských farárov. Farské matriky narodených, sobášených a zomrelých sú zachované od roku. 1714 (v Štátnom archíve Bratislava). ^[19]
 

Pri kostolnom múre stojí pranier z konca 18. storočia, ktorý pôvodne stál pred zájazdnym hostincom. ^[20]

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centrálnej časti obce.